Turizmus v paľbe kritiky cestujúcich

V nedávnych časoch hospodárskeho vzostupu sme si zvykli na to, že za našetrené peniaze dostaneme „super“ služby. Keďže účasť na cestovnom ruchu je spojená s túžbou oddýchnuť si, zažiť niečo nové, vyhnúť sa každodenným stresom, do cieľa cesty docestovať rýchle a bez problémov a koniec koncov uspokojiť všetky svoje túžby, zamyslime sa nad tým, ako to počas pandémie bolo a ako to pravdepodobne bude v budúcnosti.

Do pohodového života zasiahla pandémia. Bezpečnosť, jedna zo základných podmienok pre cestovanie, bola nečakane narušená. Vplyvom toho sa zmenil náš dopyt, v tom aj naše chovanie. Organizácie na strane ponuky (organizátori zájazdov, globálne rezervačné systémy, poskytovatelia služieb – vrátane gastra, či dopravné organizácie ai.) oneskorene reagujú na naše spotrebiteľské chovanie.

Európsky trh cestovného ruchu je v rámci EÚ otvorený a navzájom prepojený. To vytvára príležitosť na realizáciu spoločných analýz, ktoré sú vynikajúcim podkladom nielen na prehodnotenie krízového managementu, ale pre vzájomné pochopenie vývoja budúcich trendov, ktoré neovplyvňuje nikto viac, ako my, cestujúci.

Pozrime sa, ako sa k veci stavia Nemecko.  Štatistické informácie dopĺňa prieskum spoločnosti Vuma Touchpoints zameraný na roky 2018 až 2021. Číselné informácie Vám sprostredkovávam z denníka Stuttgarter Nachrichten.

1/ Cesty na dovolenky v % - (zamestnanci majú v Nemecku právny nárok na 20 dní dovolenky, k čomu sa prirátava 9 dní sviatkov). Dovolenky tvoria najväčší objem služieb cestovného ruchu, pričom k nim možno zarátať cesty trvajúce 5 a viac dní. Situácia je v tomto prípade nasledovná:

 Pandémia Corony mala všeobecne zásadný vplyv na rozhodovanie sa o dovolenke u obyvateľstva, ktoré v minulosti cestovali na klasickú hlavnú a teda jedinú dovolenku. Z rôznych príčin. K nim patria nielen obavy o vlastnú bezpečnosť (ochrana pred možným ochorením na Covid), ale aj šetrenie výdavkov z obavy, čo sa udeje v budúcnosti a ako toto ovplyvní možnosti zamestnania a zárobku. Podotýkam, že prieskum nezohľadňoval rodinné návštevy (tieto neovplyvňujú výkony v CR).

2/ Druh dovolenkových ciest v % – počas pandémie Corony utrpeli najviac letné dovolenky pri mori,  resp. vodných plochách. Je to paradox, ktorý potrebuje hlbšiu analýzu, pretože v tomto prípade došlo k výraznej zmene spotrebiteľského chovania.

3/ Navštívené destinácie za účelom dovolenky  v % – údaje v percentách vyjadrujú priemer v rokoch 2020 a 2021 v porovnaní s rokom 2019 a 2018 (jeseň 2018, skorá jar až jeseň 2019). Prieskum potvrdzuje obavy z cestovania do vzdialenejších turistických regiónov, pričom pandémia Corony nemala taký veľký dopad na zmenu cestovania v rámci Nemecka, ako sa očakávalo, t.j. že pandémia výrazne podporí domáce pobyty.

4/ Výber dopravného prostriedku v % – vzhľadom na obavy Nemcov z cestovania na dlhé vzdialenosti (napr. pre problematický návrat domov v prípade ochorenia na Covid ai.) najviac utrpela letecká doprava.  Pokles tržieb v leteckej doprave bol natoľko vysoký, že štát musel zasahovať, aby uchránil najväčšiu domácu leteckú spoločnosť Lufthansu. Tá v rokoch pandémie musela pristúpiť k šetriacim opatreniam. Počet pracovných miest znížila o 30 000 a po celé 3 roky zmrazila mzdy. Keďže v roku 2022 došlo k výraznému obmedzeniu zdravotných opatrení (rovnako aj k výraznému poklesu ochorení), k životu sa predral návyk Nemcov stráviť hlavnú dovolenku pri mori. To spôsobilo kolaps na letiskách, následne prehĺbený štrajkom zamestnancov Lufthansy začiatkom augusta a teda k sporu medzi managementom Lufthansy a spoločnosťou Verdi zastupujúcej zamestnancov leteckej spoločnosti.

5/ Krátkodobé cesty – medzi najobľúbenejšie patria okružné cesty po mestách (kultúrno-poznávacie), a to s podielom na celkovom počte 14,3%.

6/ Spôsob organizácie turistických ciest v % – práve nedostatky v krízovom managemente cestovných kancelárií im spôsobil únik klientely. Podstatný prepad záujemcov o vopred pripravené balíky cestovných služieb (zájazdy) spôsobili nejasné podmienky cestovných kancelárií v prípade stornovania zájazdu – či už z dôvodu obmedzujúcich opatrení vyhlásených vládou, alebo z dôvodu stornovania zo strany zákazníka v prípade ochorenia na Covid. Vývoj dopytu po službách cestovných kancelárií v budúcnosti bude závisieť od stabilizácie leteckých spoločností, ktorých náklady budú narastať, čím zákazník bude musieť rátať s nárastom ceny letenky. Popritom ak sa súčasná situácia v leteckej doprave nezlepší, cestujúci organizujúci si dopravu individuálne riskuje, či sa vôbec dostane do lietadla v plánovanom čase. To bude veľmi pravdepodobne viesť k návratu k nákupu dovoleniek v cestovnej kancelárii, resp. online cez jej internetový predajný portál.

V prípade krátkodobých ciest môžeme počítať s kontinuálnym nárastom individuálnej organizácii týchto ciest, pričom rozhodujúcim faktorom je pripravenosť jednotlivých turistických regiónov (destinácií) poskytnúť vyčerpávajúce a zároveň príťažlivé i inšpirujúce informácie svojmu potenciálnemu návštevníkovi.

 7/ Čo kritizujú nemeckí cestovatelia v % - Keďže nie každý príslušník národa v Európe má podobné požiadavky na služby, prieskum sa venoval aj tejto stránke, ktorá jednoducho parí k charakteristike dopytu. Nemci spravidla vyžadujú kvalitné služby a pohostinnosť (56,5%), potrpia si na gastronómiu (47,9%), sú chtiví po kultúre a pamiatkach (38,0%), očakávajú kvalitné služby sprievodcu, podrobné informácie o navštevovanom regióne, v prípade kúpeľnej liečby vzorovú starostlivosť (27,7%), bezbariérové okolie – predovšetkým zo strany seniorov (17,4%), ponuku programov priamo v hoteli (16,1%), komfort a doplnkové služby (15,5%), trvalú udržateľnosť/hodnoty súvisiace s ochranou životného prostredia (15,3%).

8/ Prieskum naznačuje vysokú citlivosť cestujúcich na vlastnú bezpečnosť, pričom sa táto nevzťahuje len na fyzickú bezpečnosť a ochranu ich zdravia, ale aj na ochranu ich osobných údajov!

Poučenie pre Slovensko:

Prieskum, ktorý bol uskutočnený v Nemecku, Slovensku chýba. U nás dokonca pravidelne nevyhodnocujeme a verejnosť oficiálne neinformujeme dokonca o údajoch, pre pozitívny vývoj ktorých sme formulovali  zákon č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu.

Výsledky prieskumu, hoci realizované v Nemecku, sú aj pre nás poučné. Na základe nich môžeme predpokladať budúce trendy rozvoja dopytu a ponuky – či na domácom, ale aj zahraničných trhoch. Zachytiť a ďalej rozvíjať trendy sa nám podarí len vtedy, ak dodržíme základné pravidlo kapitálového trhu, a to: podporu konkurencie schopnosti podnikateľských subjektov na domácom i zahraničných trhoch!

Ďalšou podmienkou je, na čo už roky ako skúsená a dlhoročná odborkyňa, poukazujem, je zavedenie nového moderného systému riadenia regionálneho rozvoja mnohosektorového cestovného ruchu s využitím IT technológií. Cestovný ruch nepotrebuje vlastné ministerstvo, potrebuje samostatnú web stránku prepájajúcu vstupy všetkých ministerstiev, ktoré majú čo hovoriť do jeho regionálneho rozvoja. Doposiaľ si neuvedomujeme, že regionálny rozvoj cestovného ruchu a jeho obchodná sféra sú dve samostatné agendy, ktoré majú odlišné úlohy.

Obchodná sféra (od hotelov cez ďalších dodávateľov až po cestovné kancelárie či agentúry) potrebuje komplexný integrovaný informačný systém regiónov cestovného ruchu, nakoľko je predpoklad, že objemy individuálne pripravovaných ciest bude naďalej rásť. Zároveň obchodná sféra potrebuje informačné zázemie o navštevovanom regióne CR a koordináciu regionálneho marketingu produktu CR cez regionálne organizácie CR tak, aby bola vylúčená možnosť vzájomnej konkurencie.

Slovensko potrebuje jednoznačne posilniť obchodnú sféru v oblasti aktívneho zahraničného cestovného ruchu, aj to aj z dôvodu, že proces ozdravovania leteckých prepravcov bude veľmi ťažký. Cestujúci musia rátať s neistotou, čo sa týka cien a možnosti letov. Túto neistotu môžu do veľkej miery limitovať cestovné kancelárie ako organizátori balíkov služieb (vrátane dopravných), nakoľko sú historicky naučení pracovať s obchodnými rizikami, t.j. aj problémom neobsadenosti dopravného prostriedku, pričom majú väčšie možnosti zjednávania výhodnejších nákupných cien. Hoci v prípade hlavnej dovolenky sme pripravení vydať väčší obnos peňazí (50% nemeckých cestujúcich až do 2000 Eur – polovica z nich do 1000 Eur), súčasný krízový stav v energetike a silnejúca inflácia nás donúti viac šetriť. Je veľký predpoklad, že cestovné kancelárie, ktoré toto pochopia, získajú veľmi rýchle svojich klientov späť.

Naopak, získa ten turistický región, ktorý pochopí, kde je jeho miesto a jeho sila a pritom sa nebude miešať do obchodnej sféry, nakoľko uvedené ničí prostredie pre obchodné subjekty.

Sami sme si svojou nerozumnosťou vytvorili problém, ktorý súvisí s komplexnosťou a dokonalosťou riadenia regionálneho rozvoja. Ten je potrebné zmeniť tak, aby vychádzal z plánu regionálneho rozvoja adekvátne zabezpečeného dostatočným objemom financií pre investície, pri uplatnení vhodných nástrojov pre oblasť informačnú a propagačnú.

Cestovný ruch, vrátane gastronómie, potrebuje vytvoriť novú základňu pre oživenie hospodárskeho rastu. Ale o tom som sa už opakovane zmienila v mojich minulých blogoch.