Vieme identifikovať zdroje hospodárskeho rastu?

Viete, že cestovný ruch sa podieľa cca 3% na priamej pridanej hodnote a až cca 10% na pridanej hodnote odvetví celkom?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Cestovný ruch ako mnohosektorové odvetvie je priemyslom, ktorý dohromady tvorí porovnateľný podiel na tvorbe HDP ako automobilový priemysel.

Štatisticky sa o tom dozvedáme cez „satelitný účet“ - medzinárodne prijatý systém prepočtu hodnôt vytvorených v rámci poskytovania služieb a predaja tovaru návštevníkom (turistom i výletníkom) jednotlivých destinácií.  V posledných rokoch je o ňom, žiaľ, u nás málo počuť. Azda preto, že sme stále zaťažení dôsledkami Corona pandémie a z nej vyplývajúcich iných povinností. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Samotní podnikatelia patriaci priamo do odvetvia cestovného ruchu (poskytujú „hlavné služby cestovného ruchu“), sa podieľajú na tvorbe HDP cca 3%. Napriek tomu, že už desaťročia si dávame za cieľ zvýšiť tento podiel na 7%! Tým by sme sa totiž zaradili medzi krajiny s vyspelým cestovným ruchom.

Čo robíme zle? Corona pandémia tvrdo dopadla na ekonomiku podnikov cestovného ruchu a jej rýchle opätovné oživenie ohrozujú inflačné tendencie. V minulom období sme sa rôznymi opatreniami (vďaka politike SNS) totiž zameriavali viac na posilnenie domáceho cestovného ruchu (nie vcelku šťastným spôsobom) a podceňovali sme vlastnú systematickú prácu na poli zahraničného aktívneho cestovného ruchu. Podniky cestovného ruchu takto môžu očakávať skôr návrat len domácich návštevníkov a tomuto faktu budú musieť prispôsobiť aj svoju predajnú politiku, prehodnotiť odbytové kanály a aj ceny svojich služieb.

SkryťVypnúť reklamu

Zdrojom rýchlejšieho rastu objemov tvorených vďaka cestovaniu obyvateľstva je nielen jeho kúpna sila ,či rast počtu zahraničných návštevníkov a ich pobytových dní, v rámci ktorých u nás platia za služby peniazmi zarobenými u nich doma. Vari najvýznamnejším faktorom rastu je zvyšovanie atraktívnosti destinácie spojenej s kompletizáciou a skvalitňovaním služieb. Potvrdzujú to priamo údaje zo spomínaného satelitného účtu.

Ak máme záujem o rýchlejšie opätovné naštartovanie ekonomiky v oblasti cestovného ruchu, mali by sme v prvom rade staviť na rozvoj produktu cestovného ruchu a zlepšiť jeho prezentáciu. Záleží od rozhodnutia štátu, ako sa postaví k tejto úlohe. Rozhodujúcu ruku k dielu prikladajú najmä združenia cestovného ruchu, ktoré sú podporované  zo strany samosprávy. Tvorba a podpora produktu cestovného ruchu je totiž hlavná úloha, pre ktorú sú združenia podľa zákona 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu zriadené.

SkryťVypnúť reklamu

Spomínaný zákon je v platnosti už desať rokov (začal sa uplatňovať od roku 2012). Že si zaslúži prehodnotenie, potvrdzuje aj samotná definícia produktu cestovného ruchu. Citujem: produkt je súhrn služieb, ktoré produkuje a ponúka cieľové miesto, podniky a inštitúcie, ktoré majú schopnosť uspokojiť potreby návštevníkov a vytvoriť komplexný súbor zážitkov.

Vtip je v tom, že „súhrn služieb“ sa používa aj na označenie „balíka služieb“ (package), ktoré organizujú cestovné kancelárie ako obchodné spoločnosti. Združenia cestovného ruchu majú možnosť podľa už citovaného zákona podnikať a túto príležitosť aj využívajú. Majú možnosť budovať verejno-súkromné partnerstvá, spoločne tvoriť nové produkty, napomáhať skvalitňovaniu vedľajších služieb v regióne – destinácii, ktorú riadia. Ale pre nesprávnu formuláciu termínu "produkt cestovného ruchu" v zákone, sa združenia neprávom miešajú do obchodnej činnosti spojenej s predajom cez rezervačné systémy ubytovania.

SkryťVypnúť reklamu

Významné na tom všetkom je, že v prvom rade my, návštevníci tej-ktorej destinácie výrazne modelujeme charakter a kvalitu navštevovaného regiónu. Ak sú našim cieľom hory, pred ich návštevou si vytvárame o nich predstavu cez naše potreby, pričom sa chceme dozvedieť o možnostiach turistiky, lyžovania, korčuľovania, horolezectve, joggingu, pozorovaní vtáctva, rybárčení, poľovníctve atď. Chceme vedieť, či nám bude k dispozícii požičovňa lyží, možnosť zaobstarania si rybárskeho lístka, ba aj možnosť zúčastniť sa organizovaného výletu k blízkej turistickej atraktivite, zúčastniť sa športovej súťaži, objednať si horského vodcu atď. Až následne oceníme link na ubytovacie zariadenie, gastro prevádzku, múzeum, galériu, obchodné centrum (pre nákupná turistika) atď.

Po vytvorení si príťažlivej predstavy o cieli svojej cesty (destinácii) možno prehodnotíme finančný limit, ktorý sme si vyčlenili na našu dovolenku, výlet, víkend ai. a pridáme nejaké to euro viac. Aby umocnením zážitku z našej návštevy následný dojem pretrval dlhšie. To je predsa záruka na opätovný návrat.

Ruku na srdce. Ako pracujú na produktoch cestovného ruchu združenia cestovného ruchu na Slovensku? Prechádzajúc po ich webových stránkach si človek môže myslieť hocičo. V prvom rade to, že pre rozdielny systém riadenia nie sú vytvorené predpoklady na ich integráciu na republikovej úrovni. Ich online informačný systém, ktorý dnes funguje, nám neuľahčuje prácu naprogramovať si svoju cestu Slovenskom. Aké možnosti má potom zahraničný návštevník? Vari stačí, ak si ľudia v regióne povedia, že „náš región je medzinárodne rozoznateľný“? Do troch rokov v žiadnom prípade. Trvá to totiž desaťročia.

O tom, ako ďalej, si povieme v nasledujúcom blogu.

Rudolfa Vallová

Rudolfa Vallová

Bloger 
  • Počet článkov:  141
  •  | 
  • Páči sa:  50x

Dlhoročná odborníčka v oblasti cestovného ruchu otvára diskusiu o "Cestovnom ruchu v 21.storočí" a vyzýva k založeniu iniciatívy - clustra pre podporu kvalifikovaného spracovania Plánu obnovy pre cestovný ruch. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenácestovanie.smeekonomika.smesúkromnépolitika.sme

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
SkryťZatvoriť reklamu