Z pohľadu Európy velikán, ktorý v Nemecku utrpel politickú porážku. Tomuto inteligentnému politikovi nevedeli jeho domáci zabudnúť jeden z jeho výrokov, ktorými ináč dokázal osloviť obrovské množstvo voličov a tak doviesť svoju stranu k volebným víťazstvám. Výrok, v ktorom pozdvihnutím dejinných vedomostí iného kultúrne vyspelého národa v Európe poukázal na „slabé“ miesta ináč tak silného nemeckého národa. Aj keď výrok nebol hlavným impulzom, predsa len prispel ku kritike jeho vedenia strany FDP. Nasledovalo odstúpenie z funkcie predsedu nemeckých liberálov a prechod do štátnej funkcie spolkového ministra zahraničných vecí Nemecka.
Nie som politológ. Som človek, za ktorého hovoria jeho vlastné skúsenosti. Človek, ktorý sa v Nemecku ocitol z potreby prežitia a kládol si otázky o hlbšom zmysle života. Práve v tom čase v tábore nemeckých liberálov vypukla kríza – prepad v niektorých krajinských voľbách, po ktorej nasledovala ostrá výmena názorov medzi mladými a starými politikmi...
Zdalo sa mi, akoby odchodom Quida Westerwelle odišiel z nemeckej politiky duch vnímajúci a vážiaci si kultúrne odlišnosti národov, ktoré spolu žijú v jednej únii. Vytvoriť Európu, ktorá ťahá za jeden koniec, nie je možné vytvorením „jednotne vyzerajúceho a konajúceho človeka stvoreného na obraz špičkového politika“. Európa je a ostane autentická a zároveň jednotná, pokiaľ sa naučíme navzájom rešpektovať svoje odlišnosti a vzájomne si vážiť svoje kultúry, ktoré sú bázou pre naše pocity. Pretože na náklade pocitov konáme a na základe faktov myslíme...
Po ukončení štátnej služby sa Westerwelle priznal k svojej homosexualite. Svoj príbeh zverejnil v knihe Medzi dvoma životmi. V reálnom živote ho preto jedni odsúdili, druhí si pri jeho mene povzdychli a poznamenali, že sa mal k tomu priznať už skôr. Dožil by sa väčšieho porozumenia.
My, ľudia, sme rôzni. Keby sa mňa pýtali, kto je najvýznamnejším moderným európskym politikom, tak odpoviem: „Jeden z prvých (moderných) je nemecký liberál, slobodný demokrat Quido Westerwelle. Vzdelaný, vo svete i Európe rozhľadený, vnímavý, v boji umiernený...“ Aj takými by sa mali obklopiť tvrdí, realistickí a viac hlavou mysliaci ako dušou cítiaci politici. Muži, či ženy. Medzi nimi, dovolím si tvrdiť, aj pani Angela Merkelová.
