Aj keď sa to tak na prvý pohľad nezdá, odvolávanie ministra vnútra M. Šutaj Eštoka nemá víťaza. Z pohľadu právneho štátu len porazených.
Očakávala som, že sa spoločnosť utvrdí v domnienke, že správne súdy konajú v sporoch verejná správa – fyzické či právnické osoby. Úlohou štátnej správy a samosprávy je služba týmto osobám. Kým napríklad systém legislatívnej ochrany spotrebiteľa sme čerpali zo zdrojov EÚ, systém ochrany práva fyzických a právnických osôb vo vzťahoch s verejnou správou si musíme vyriešiť my sami. Slovenský parlament je teda prvý v rade, ktorý zodpovedá za oblasť legislatívy, nakoľko on odsúhlasuje zákony, ktoré sú následne rozpracovávané aj do interných predpisov verejnej správy.
Očakávala som, že sa ako spoločnosť utvrdíme vo fakte, že reforma súdnictva, konkrétne vytvorenie siete správneho súdnictva jeho vyňatím zo všeobecného, je prvým krokom k špecializácii súdov a ich jednotlivých pracovísk tak, aby sa vytvoril priestor pre efektívnu špecializáciu sudcov.
Očakávala som, že prípad zamestnancov jednej zo zložiek polície bude diskutovaný aj z pohľadu pracovného práva. Žijeme totiž v stave mieru, teda v čase, keď je rovnosť zamestnancov štátom zaručená. Prípadné pracovno-právne spory by mali byť riešené na všeobecných súdoch sudcami špecializovanými na pracovné právo. Alebo má byť správny súd analógiou súdov vojenských?
Pred pár dňami RTVS Rádio Slovensko prinieslo rozhovor s dvoma sudcami správnych súdov v Trnave a Banskej Bystrici (tretí je v Košiciach). Na tému reformy súdnictva, pričom otázky redaktorky zneli aj na tému splnenia očakávaní spoločnosti, či reforma splní plánované ciele. Odpovede zneli neisto, rozporuplne. Prečo?
Hoci správne súdy boli zriadené len nedávno, dodnes chýba na týchto súdoch relatívne veľa sudcov. Na plecia tých, ktorí už prácu sudcov vykonávajú, spadlo ohromné množstvo nevybavených súdnych sporov rôzneho rozsahu a obsahu. Len vybavenie týchto prevzatých prípadov bude trvať 3 roky! Vypovedá to o kvalite doterajšej práce verejnej správy – dokonca aj v prípadoch práce matriky, keď štátny zamestnanec odmietol zapísať meno dieťaťa navrhovaným jeho rodičmi. Takýto prípad a jemu podobné vyvolávajú u niektorých otázku, či by nebolo správnejšie, aby správne súdy boli zriadené na nižších úrovniach...
Ak sa pozrieme na vyššie uvedený problém z iného pohľadu, natíska sa nám otázka, prečo by mali sudcovia na správnych súdoch sanovať nekvalitnú prácu zamestnancov verejnej správy a či nedostatočné riadenie kvality tejto práce, pre ktorú fyzické či právnické osoby nedokážu správne vnímať svoje právne nároky? A to dokonca bez akejkoľvek motivácie týchto sudcov, vrátane finančnej?
V rámci plánu obnovy nás čaká reforma verejnej správy. Odčlenenie správnych súdov od všeobecného súdnictva má teda ohromný význam, pretože uvedenú reformu umožňuje. Vytvorenie len troch správnych súdov v SR navyše uvedenú reformu skvalitní, nakoľko umožňuje efektívnu analýzu chybných rozhodnutí zamestnancov verejnej správy. Jej výsledkom môže byť zjednotenie pracovných postupov, náplní prác, vnútorných pracovných predpisov vypracovaných kvalitnejším výkladom legislatívnych noriem atď. Ak sa pridá k tomu riadenie kvality zo strany verejnej správy voči verejnosti, získa tým celá spoločnosť.
Vláda SR, predovšetkým ministerstvo vnútra, od ktorého vedenie reformy verejnej správy bude závisieť, bude mať aj priestor na to, aby zodpovedne definovalo spôsob ochrany odborných zamestnancov verejnej správy (vrátane polície) pred nekvalifikovanými zásahmi politikov do ich odbornej práce vykonávanej v zmysle zákona a vnútorných predpisov rozpracovaných v zmysle platnej legislatívy.
História potvrdzuje, že pre často len v ústne proklamovanej demokracii, vždy existuje nebezpečenstvo „politických procesov“. Tie neovplyvňujú len osudy postihnutých, ale aj život v celej spoločnosti. Uvediem príklad z môjho detstva, keď sa sused nám, deťom, vyhrážal, že pokiaľ sa nebudeme hrať s jeho dcérou, pôjde nášho otca udať (otec bol potomok spišských Nemcov, k živnosti vyučený aj v Rakúsku), takže pôjde do basy... Ako vieme, podobná agresivita nepanuje dnes len medzi dospelými, ale našla si cestu k samotným deťom!
