Toto počúvam vo svojom okolí dosť často.
Nikdy som sa o politiku extra nezaujímala, vravela som si, že nech to riešia tí, ktorých to baví. Myslela som si, že na to aj tak nemám dosah, nedokážem zmeniť svet vo veľkom. A tak som sa ho pokúšala meniť aspoň vo svojom mikrosvete, zmenou seba, svojho myslenia, vlastným príkladom. A akoby zázrakom sa okolo mňa začali motať stále častejšie ľudia rovnako zmýšľajúci ako ja. Už dávno viem, že nič nie je náhoda a ak sa pre niečo rozhodneme, život nám prinesie okolnosti, ľudí, nápady, silu, .... proste všetko potrebné na našej ceste, pre naše dobro.
Vravela som si ako mnoho iných, demokraticky zmýšľajúcich ľudí, s čistým srdcom a dobrou vierou , že všetci máme predsa rovnaké práva, či sa niekto narodí ako heterosexuál, či homosexuál. Veď nie sú predsa iní , nemôžu za to akí sa narodili. Prijala som ich, rešpektovala, neodsudzovala. Ale ako duša zvedavá, veľa sa pýtam. A kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie. Začala som si čítať články o referende z oboch strán, počúvala som názory ľudí, ktorých si vážim, rozprávala sa s priateľmi zo zahraničia, ktorí si podobnými vecami prešli ani nie tak dávno. Vzrastali vo mne pochybnosti, prichádzali ďalšie otázky. A prichádzali aj odpovede. Zrazu sa mi otázka referenda vôbec nevidí taká nevinná, ako mnohí tvrdia. Hej, tvári sa nevinne, ale jej dosah môže byť pre nás nepredstaviteľný. Otázkou sexuality sa predsa už roky zaoberajú v západných krajinách, už v škôlkach začínajú so sexuálnou výchovou, ponúkajú deťom rôzne varianty, môžu si vyberať, či budú mužom alebo ženou, učia ich masturbovať, nútia dotýkať sa, ponúkajú im teoreticky alternatívny homosexuálny sex ako chránený, a tak určite zaujímavý... A ak s tým nesúhlasite, nechcete, aby vaše dieťa takto niekto vychovával, tak ste zrazu pre spoločnosť neprijateľní. Schválili ste si sexuálnu výchovu, tak už nemáte čo do procesu vzdelávania hovoriť! Pani učiteľka podá správu, že bránite svojmu dieťaťu vo vzdelávaní sa, dieťa vám zoberú, dajú na adopciu a ďalšia možnosť návratu už nebude možná. Lebo taký je zákon! Zdá sa to niekomu prehnané? Vymyslené? Nie , nie je, je to realita , o ktorej mnohí ani netušia, nechcú jej uveriť mysliac si, že určite bola niekde chyba aj v rodičoch, že len tak by im predsa nikto deti nevzal. Ale vzal! Deti často skončili práve v homosexuálnych "rodinách", lebo tu sa začína už aj biznis. Pritom manželia, ktorí nemôžu mať dieťa roky čakajú na adopciu. Takto to už funguje. Prečo sa nechceme poučiť z okolitých krajín? Skutočne sa vždy musíme učiť len na vlastných chybách? Prečo zrazu štátu tak záleží na sexuálnej výchove detí ? Nemám pocit, že by sexuálna výchova detí bola na tom až tak zle. Vždy je priestor na osvetu. Sú predsa oveľa pálčivejšie otázky týkajúce sa tejto generácie. Nie, tu nejde o prenesenie pozornosti na niečo nepodstatné. Nie sme prví, ktorým boli položené tieto otázky. Táto Zem je príliš malá na to, aby sme si mohli vravieť, že čo sa deje niekoľko stoviek kilometrov od nás, sa nás netýka.
Napriek všetkému negatívnemu, čo sa okolo nás deje, som optimistka a verím, že referendum prišlo práve preto, aby sme mohli ovplyvniť svoj ďalší osud, aby sme neboli vydaní napospas rozhodovaniu iných.
Politická situácia na Slovensku je taká, že mnohí rezignovali. Často sme sa snažili voliť len menšie zlo. Odmietame sa spolupodieľať na tom, čo sa tu deje, pretože aj tak sa nás na podstatné veci nikto nepýta. A teraz, keď máme tú možnosť jednoznačne vyjadriť svoj názor, tak sa sťahujeme, váhame, odmietame... Svojou neúčasťou ne referende neušetríme tomuto štátu ani cent. Bude stáť rovnako, či sa ho zúčastníme, či nie. Je naivné myslieť si, že ak sa referenda nezúčastním, dávam najavo svoj nesúhlas a tým "im" ukážem. Pozor, aj naša neúčasť môže prísť niekomu vhod... veď keď nemáme záujem vyjadrovať sa k tak dôležitým otázkam, tak sa nás nabudúce už nikto pýtať nemusí...
