reklama

Bez konca (trochu zvláštna a oneskorená recenzia)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Po dlhšej námahe som sa napokonpredsa len dostal k novému albumu Živých kvetov...umierajúczvedavosťou...aký to je len kontrast. Založil som zastaraný disk do rovnako nemodernéhoprehrávača a nasadil si slúchadlá. Cesta plynula a sekunda zasekundou otváralo sa predo mnou niečo nové, neznáme...a už som sa v tomviezol. Oprel som sa o vyšúchané sedadlo. Čosi cudzie ma na chrbtenepríjemne otláčalo.

Nemali by sme dať na prvý dojem. Neplatíto len pri ľuďoch, ani hudobné počiny netreba vynášať do nebies či zatracovaťpo prvom počutí. Asi som sa zachoval veľmi spontánne a neuvážene, keď som poprvom vypočutí albumu Bez konca upadol do neplánovanej eufórie. Prvý dojem je alevždy potrebné potvrdiť či vyvrátiť. A tak som za započúval znova...aznova...a znova...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niečo sa stalo. Čosi zvláštne somnašiel v spleti inteligentných, moderných, metaforických a najmänetradične priamych a úprimných piesňach a textoch.

Objavil som v nich nadčasovémyšlienky, spriaznené názory a v neposlednom rade aj kúsok seba.

Jednotlivé piesne ponúkajú cestu,nie ľahkú, pre niekoho nedosiahnuteľnú a aj nežiadanú. Konvenčnezaznávanú, často masovo zatracovanú, nemodernú. Pre mnohých smiešnu, hlúpua idealistickú. Možno ale len tú jedinú, jedinú cestu, posledný únik predprúdom, ktorý pohltí bez varovania, vymyje mozog a prepíše program.Napokon prerobenú bytosť vyvrhne do sveta normálnosti, priemernosti, všednosti,do sveta, kde existuje iba čierna a biela, kde je slnko iba zdrojom teplaa svetla, rieka prekážkou v budovaní diaľnice a ľudská bytosťiba nevýznamnou súčasťou trhu práce. Človek, riadený pokynmi, stanovenýmipochybnými autoritami, trávi svoj život v snahe zaradiť sa, nevybočiť,patriť k väčšine. Bez poznania či vlastnej skúsenosti zavrhuje všetko iné,cudzie, alternatívne. Otočený jedným smerom kráča stále rovno, nesúc na chrbtepár vyšednutých, zakrpatených krídel, dávno nevediac, ako ich rozprestrieť avzlietnuť. Chová nepriazeň k tým, ktorých biele krídla mu bodajú do očíako ihla.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každý chce mať z teba
na retiazke psíka,
každý ti otvorí na klietke dvierka,
až keď už vie, že nedoletíš nikam.

Živé kvety ponúkajú z časti aj pohľaddo života menšín či skupín, názorovo odlišných od hlavného prúdu. Piesnepoukazujú na problémy sveta, na javy, ktoré nám denno-denne ponúkajú médiá, naveci, o ktorých sa hovorí alebo len šepká. Všetko vo vzťahu ku konkrétnejosobe, k človeku, ktorý sa do ich hudby započúva bez toho, aby tušil, čov nej môže nájsť.

Rozprávajú o morálke, všetkobez prílišného moralizovania, svojským spôsobom nabádajú človeka k dobru,k láske a najmä ku slobode. Vyhlásenia o Slovensku ako o oázeslobody sú možno z väčšej časti pravdivé, ľudia u nás žijú slobodne(vraj), žijú však s rukami zviazanými za chrbtom, dobrovoľne väznenía obmedzovaní. Chceme slobodu, je všade okolo nás, no nevieme po nejsiahnuť, privlastniť si ju a naplno využiť. Prečo?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Piesne nič neprikrášľujú,neobhajujú sami seba ani názor autora, pôsobia nadnesene ale miestami aj sebakriticky.Aj preto im verím, verím im pre tú sálajúcu úprimnosť. Viem, že nie je až také ľahkébyť človekom...

Táto smutná rozprávka nemá hrdinu,

keď zabijú z nás niekoho, nám to dajú za vinu.

Až kým to nebudú ich vlastné deti,

my budeme tí, ktorí budeme bití.

Až kým to nebudú ich vlastné deti,

my budeme tí, ktorí budeme bití.

A skinheadi si budú ďalej vravieť vtipy,

o tom ako umieral Daniel Tupý.

Objavil som ale ešte niečo -rebéliu, hlasné vyjadrenie nespokojnosti, vytýčenie problémov do poprediaa ich obnaženie. Žiaden pokus o komerčnú úspešnosť projektu zvýšenímkoncentrácie piesní o láske, plných klišé a gýčovitých obrazov z čiasminulých. Žiaden populárny smútok a sebaľútosť. To nie, úprimné, tvrdévety, vrývajúce sa do mysle. Rebélia, ktorá vymiera bok po boku s najkrajšímrockom a rock ´n´ rollom. Nespokojnosť, odpor voči tomu, čo sa nám javínesprávne či nespravodlivé.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno by samotní hudobníciz bratislavskej kapely celkom nesúhlasili s tým, ako som si vyložilodkaz, ktorý zanechali na okrúhlom deravom disku. Nič to. Veď možnosť vyjadriťsvoj názor je základným prvkom slobody. A o tej predsa už toľkopovedali. A tak som autorov pri možnej sťažnosti na moje chápanie ichhudby dostal do akéhosi uzatvoreného kruhu. Spokojne som sa pousmial.

A znova som sa započúval...

Ešteže sú miesta kde nie je signál,
ešteže nikto nezráta aká je túžba žiť silná,
ešteže ľudia majú tváre a vravia o nich viac než memoáre,
ešteže smrť si tyká s každým bez rozdielu raz a navždy,
ešteže ani bolesť ani strach s nami neprekročia jej prah.

A zrazu bolo svetlo, malý,jasný plamienok. Na ušiach slúchadlá, kráčam hore Štefánikovou triedou. Svet sazdá jasnejší. Pretiahnem oddýchnuté, netrénované ale stále ešte svetlé krídla.Takmer som zabudol, že dokážem lietať.

A ja ti poviem,čo je dôvera, je to len miesto, odkiaľ s niekým môžeš pozerať, nad všetkomalé, plytké, zlé a lacné...

Samuel Valuch

Samuel Valuch

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mladý človek, ktorý hľadá na veciach vždy tú lepšiu stránku. Veď svet nie je zlý dovtedy, kým tomu sami neuveríme. Zoznam autorových rubrík:  HudbaAko to vidím jaZo športuKultúraTroška poézieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu