Tento víkend sa ešte mohlo premiestňovať do svojich domovom pred tvrdým zákazom vychádzania,tak sme ho ešte využili na navštívenie kopcov vo vedlajšom okrese.
Vlakom sme sa prepravili do Novej Bane a odtial nás prázdny autobus odviezol na náš štart v dedinke Malá Lehota.Tu začala naša dnešná cesta.Na pláne bola spousta kešiek zo serie Power Trailu od 59 po 100.Takže štart.
Vystupili sme na zastávke Malá Lehota,Skál.Tu sme sa trošku pomotali a hľadali najlepšiu cestu k prvej keške.Nakoniec sme trafili trávnatú cestu medzi domami,ktorá spojuje dve asfaltky v dedine.Druhá asfaltka nás naviedla okolo obchodu nad dedinu a križovatku u kaplnky.Tu sme prečkali daždík,ktory sa na chvilku spustil.
Rýchlo však ustal a tak nám nič nebránilo v pokračovaní za sériou.Najkrajšie výhľady boli prakticky hneď nad dedinou.Pretože hlavná čásť našej cesty bol zostup z lúk do údolia,ktorým preteká potok Vozárka.V tomto povodí bola na niekolkých kilometroch prvá čásť série.Kešky 59-74.S manželkou sme sa mohli pekne držať za ruku,rozprávať sa a ja som si len cca. každých 400m. odskakoval po kešku.Celá čásť vyčistená úspešne.
Potok nás doviedol až na jeho koniec u osady píla,kde sa vlial do asi podla osady pomenovaného potoka,Píliansky potok.Ten tečie do Horných Hámrov.Nás priviedol však len pred túto dedinu,kde je odbočka od potoka i cesty k Novej Bani,ktorou sme sa vydali.
Tu sa začala aj druhá čásť dnešnej keškovacej série,ktorá viedla práve popri tejto ceste.Tentokrát už bola frekventovanejšia ako prvá čásť a tak sme za za ruky držali už menej,ale rozprávať sa dalo a po kešky sa odskakovalo tiež bez problemov.Cesta nás prevádzala popri pekných roztruseních domčekoch,ktore sa zjavovali popri ceste.Určite zaujímavý spôsob bývania v dnešnej dobe.Susedia od seba aj pol kilometra a pritom civilizácia,asfaltka i kultura na dosah.
Kilometre ubiehali,kešky sa úspešne nachádzali,domy sa však k sebe približovali a ani sme sa nenazdali a stáli sme na konci našej pešej túry,Jožkov most v Novej Bani.Tu bol čas aj na občerstvenie po ktorom nás autobus a následne vlak doviezol znovu domov do Levíc.
Počas dňa sa aj postupne vyčasovalo a cestou domov nás po sychravom doobedí sprevádzalo aj slniečko.
Takže sme spokojny znovu v domove,načerpaní energiou z prírody,pripravení do ďalšieho týždňa.Ďakujem za túto seriu,kde sme nemuseli velmi blúdiť a hľadať a mali sa čas rozprávať.
