A je to tu znova. To poznám. Vtedy to bol Tomáš. Boli sme spolu asi tri, štyri mesiace, boli sme neuveriteľne zamilovaní a trávili sme spolu množstvo času. Prišli Vianoce, skúškové obdobie a vrátil sa mi niekto úplne iný. Už žiadne iskry v očiach, veľmi málo spoločných chvíľ. Zľakol sa. Zľakol sa hĺbky svojich citov, zľakol sa, že stráca slobodu, že by už nemusela prísť žiadna iná. A možno len stretol tú inú...
Ale dnes je to o inom, je piatok. V pondelok večer sme sa vrátili od Vanesy. Neviem to predýchať, strašne mi chýba. Minulú noc sme spolu chatovali.
- Vanesa, ja nedokážem bez Teba žiť. Milujem Ťa, babulka.
- Aj ja Ťa milujem, Laura. Musíme to nejako vydržať, iné nám nezostáva. Nepoznáš ma a ja nepoznám Teba. Čo keď budeš po mne hádzať hrnce?
Zasvietila moja kontrolka. Takéto frázy som zvykla používať, keď som si chcela od niekoho udržať odstup. Na našom vzťahu je úžasné to, že si takmer dokonale rozumieme. Kiež by som tým dvom vetám radšej nerozumela. Nechcela som to čítať a ani neskôr počuť. Chcela som počuť, že ani ona nevie bezo mňa žiť, že sa ide zblázniť túžbou po mne, že by najradšej sadla do auta a prišla nás uniesť. Chcem počuť, že všetko bude v poriadku, že ma nekonečne miluje, že my dve (vlastne tri) to všetko spolu zvládneme.
Som smutná, nemám chuť sa ani len usmiať. Je pravda, že Vanesa ma miluje len pár mesiacov a ja ju milujem viac ako polovicu svojho života. Kľudne sa mohla zľaknúť. Z úvah ma vyrušil mobil. Volá mi Vanesa.
- Anjel, čo je s Tebou? Miluješ ma ešte?
- Nekonečne Ťa milujem, Vanesa. Len Ťa nechcem zaťažovať mojimi výlevmi.
- Laura, také niečo mi už ani nehovor, láska. Milujem Ťa, nekonečne Ťa milujem a nechcem Ťa stratiť. Ale...
Takže predsa je tu to ale.
- ...ale je pravda, že mám strach. Mätie ma okolie. Zatiaľ ľudia nechápu, že celé roky sme neboli v kontakte a zrazu sme tak často spolu. Potrebujeme trošku času na to, aby si všetci zvykli, že patríme k sebe. Keby nebolo okolie, pre mňa by sme to všetko mohli vyriešiť aj zajtra.
Tak presne toto som potrebovala počuť.
- Milujem Ťa, anjel môj. Chcem Ťa mať pri sebe. Potrebujem Ťa.
- Aj ja chcem byť stále s Tebou, Vanesa, moje dievčatko. Si moje všetko. Bojím sa toho, že sa zľakneš a vzdáš to.
- O to sa báť nemusíš, poklad. Milujem Ťa.
Zrazu je deň oveľa krajší, počujem vtáky, slnko príjmne hreje. Všetko je tak ako má byť. Ja milujem ju a ona miluje mňa. Často si hovoríme, že práve to je podstatné, nech sa deje čokoľvek. Teraz je to ťažké, ale bude to ešte oveľa ťažšie.
