Mnohí s ňou žijeme a ani si to neuvedomujeme. Sme náladoví, nechutí nám jesť, pracovať, starať sa o iných, nechutí nám žiť. Chodíme ako v hmle, akoby život tiekol okolo nás, akoby sa nás netýkal. Nedokážeme sa tešiť z maličkostí, radosť zo života sa vytráca, nechápeme zmysel života, myšlienky o smrti sú každodennou súčasťou. Sme takí unavení, že už robíme len nevyhnutné veci. Zle spávame. Bolí nás hlava, možno aj celý človek.
Nevedela som čo s tým. Jeden deň ma chytila taká panika, že som nevedela, čo so sebou. Mala som pocit, že energia zo mňa vyteká. Potrebovala som plakať, ale nedalo sa. Kopala som, triasla som sa. Zavrela som oči, zostala úplná tma. Vydesilo ma to. Všetko to prišlo náhle. Verdikt. Náhla depresívna udalosť alebo niečo podobné.
Najprv som sa bránila liekom. Snažila som sa ukľudňovať cigaretami. Z tých mi bolo zle, nechutili mi. Celá som páchla. Súhlasila som teda s antidepresívami. Liekmi skôr na povzbudenie ako na utlmenie. Stal sa zázrak. Upokojila som sa. Je mi oveľa lepšie. Konečne mám chuť smiať sa a dokážem sa radovať. Vychutnávam si naše malé slniečko ako nikdy predtým. Je to malý zázrak.
No stále to nie je ono. Stále mám pocit, akoby som žila paralelne s ostatným svetom, akosi sa nedokážem zaradiť, mám pocit, akoby moje myšlienky boli kdesi za hmlou. Sú nejaké veľmi hlasné. Čo s tým?
Vyššie dávky liekov nechcem. Čaká ma ešte psychoterapia. Veľmi rada sa jej podvolím, možno prídem na príčinu depresie. Skúsim však aj niečo iné. Do rúk sa mi dostala kniha od Davida Servan-Schreibera Ako sa zbaviť stresu a depresie bez liekov.
Autor v nej popisuje sedem ciest k telesnému aj duševnému zdraviu:
regulácia srdcového rytmu na ovládanie stresu: keď sa nazlostím, jednoducho pomyslím na našu dcérku ako sa ku mne túli, dá mi pusinku a povie: "Moje." Zrazu sa usmievam a zabúdam na banalitu, ktorá ma nahnevala. Pamätám si časy, keď som sama so sebou dokázala polemizovať na nepríjemnú tému aj hodinu. K čomu to viedlo? Depresia.
liečenie postraumatických stavov pohybmi očí: k tomuto sa neviem vyjadriť, no niekotrí z vás možno zažili šok následkom ktorého je trauma a depresia.
synchronizácia biologických hodín: jedná sa o pozitívny vplyv svetla na človeka, odporúča sa prirodzené prebratie sa zo spánku vplyvom úsvitu, radšej ako násilný budíček pomocou drnčania budíka. Spomínam si, že dakedy, keď sme ešte nemali dcérku a vstávali sme do práce, neznášala som zvuk budíka, bolo to deprimujúce, chcelo sa mi ešte spať a nie sa obliekať do práce. Teraz sa budíme sami, takmer všetci naraz, spolu so svitaním. O takýto rytmus sa postarala naša malá. A je to fajn.
akupunktúra: už nie raz mi pomohla pri mojej astme, bolestiach chrbta, tak prečo nie pri depresii? Myslím, že sa opäť objednám u mojej akupunkturistky.
telesné cvičenie: áno, áno, áno. Už mi to strašne chýba. Ako som otehotnela, porodila a starala som sa o malú, prestala som cvičiť. Musím to napraviť. Pamätám si, že ten pocit, ktorý som mávala po športovaní, ma vždy dokázal povzniesť, cítila som sa úžasne. Podobný stav mám aj zo saunovania. Takže v pondelok sa možno stretneme v saune a v stredu vo fitku.
užívanie nenasýtených mastných kyselín typu omega-3: Autor udáva, že eskimáci, denne konzumujúci množstvo rýb a morských príšer, trpia depesiami v oveľa menšom množstve ako západné kultúry. Aj ja už mám v kabelke kapsulky s rybím olejom a cez víkend uvarím niečo z rýb.
nenásilná komunikácia: Tieto kapitoly ma ešte čakajú, ale tuším o čom budú. Nadpis je Láska je biologická potreba. Už viete aj vy o čom bude reč? Tak ako novorodenec potrebuje lásku a starostlivosť matky, tak každý z nás potrebuje lásku, prejavy sympatií.
Milujem, keď ma pohladí moje dieťa, usmeje sa na mňa a keď mi dá pusinku, som v siednom nebi. Milujem, keď ma objíma môj manžel, keď cítim jeho oporu. Teší ma, keď sa mi niekto milo prihovorí, keď sa na mňa usmeje cudzí človek. Aj ja sa snažím usmievať a je pre mňa zvláštne, keď mi známa osoba neopätuje úsmev. Ale je to jej problém.
Môj otec tiež trpí depresiami, údajne od rozvodu s mojou mamou. Užíval aj antidepresíva, ale jeho vôľa uzdraviť ho zradila a tak sa z neho stal alkoholik. Smutné a deprimujúce.
Rozhodla som sa, že ja budem bojovať. Už som začala. Bojujme teda všetci spolu. Usmievajme sa. Verím, že aj jeden úsmev dokáže spríjemniť deň a oslabiť chápadlá depresie. Športujme a hlavne sa nevzdávajme. Verím, že sa nám podarí depresiu prekabátiť.
Pekný deň všetkým.
P.S. Skoro som zabudla. Už dva týždne nefajčím :-).
