Sme doma, to je dobre. Ešte si stále zvykám na to, že nemám na záchode fotobunku na svetlo tak, ako to bolo v Kokone, v rehabilitačnom centre pre mladých ľudí a deti, kde sme s Miškom boli celý posledný mesiac. Samozrejme po návrate nasledovalo veľké upratovanie a s tým veľkým pupkom to teda nie je žiadna sranda. Zavolala som si na pomoc jednu kočku, čo sa namiesto mňa šplhala po vysokých skriniach.
Ono sa to ževraj volá “Nesting”, ako “hniezdenie”. Že proste, keď je žena tehotná, začne upratovať, až nezmyselne. Pripravuje hniezdo pre miminko. Úprimne mi samozrejme prach vždy vadil a pamätám sa, že keď som bola decko, tak soboty doobedia sme trávili so segrou väčšinou vysávaním a utieraním prachu v byte. Teraz by ste teenagerovi dali do ruky vysávač a pohľadom vás pošle ďaleko za hory, za doly, kam ľudské oko nedovidí.
Chápem, že nám, matkám a budúcim matkám z toho všetkého šibe. Všetko je rýchlo úplne inak bolo. Napríklad iba to, že idem okolo stola, alebo krájam niečo pri kuchynskej linke. No nezmestím sa tam. Pritlačím dieťa, alebo sebe tragicky ublížim :). Som nemotorná. Ráno a doobeda je to ešte v poriadku ale poobede chodím ako kačka s pupkom vytrčeným dopredu.
Je mi ťažko sa ohnúť, niekde dočiahnuť, zistila som, že si už nevidím na päty pri ich rajbaní, čo je v lete teda nevyhnutné. Časom sa problém s údržbou presunie od piet kus na sever. Niekde uprostred tela nebudem schopná dozrieť na správne oholenie. Jednoducho tam nedovidím, lebo ten pupek proste nezatiahnem. Pomocou zrkadla by som to neriešila, poznám sa, som šmatlavá aj bez toho.
Takže hurá leto.
S Miškom som tento problém nemala. Keď už bol pupok naozaj poznať, bola jeseň, neskôr zima, holenie som nemala vôbec v pláne. Ale teraz? Keď som v 6. mesiaci a je polka júna?
Ešteže má človek furt potrebu uisťovať samého seba, že na každej pláži, na každom kúpalisku budú všetky oči len na mne. Všakže? A že hanba a že prúser. No proste, čo mám robiť? Dakedy to bolo proste normálne. Doba sa zmenila. Dnes je normálne byť lahodne hladká od prstov na nohách až po dokonalo vydepilované obočie.
Hniezdenie nie je len o upratovaní. Je to aj o tom, že chceme mať veci pod kontrolou. U mňa je to tak, že nedávam šancu zbytočným veciam, ktoré by sa mohli ocitnúť v zásuvkách alebo na poličkách. Som nekompromisná. Všetko musí ísť preč. Nič, žiadne lapače prachu, ako sú sviečkové dekorácie. V tomto období na mňa prichádza úplný minimalizmus.
Keď vidím, ako som krásne doupratala a Jožko (náš robotický vysávač) dovysával a doumýval podlahu, som na seba vždy nesmierne hrdá. Do chvíle, kým Miško nezačne rozhadzovať gaštany po celej obývke, alebo neotvorí Scrabble a pod. No a ďalší level je, že príde domov môj muž. A tam sa môj nesting mení na kontrolóra hygieny. Čo si zobral, ako to použil, umyl to po sebe? A čo keď to neumyl dostatočne?
Tehotenstvo je nádherná vec a teda vzdávam hold môjmu mužovi, že to pri tých náladách a nápadoch stále zvláda s úsmevom.
On je inak strašne zlatý a užije si so mnou kopec srandy (ironicky myslené). Minulé tehotenstvo mi šiel spraviť chlebík. Potešila som sa hrozne. Som celiatička a podotknem, že ten chlebík nekúpim úplne všade. A to sme bývali v Prahe a najbližší obchod bol Vietnamec na kraji paneláka. A teda ON, môj muž, pri všetkej láske, ktorú ku mne cíti si vymyslel, že mi spraví špecialitku a teda chlieb natrie paštikou Majkou, ktorú zbožňujem a nie, nechcem vedieť, ako prebieha jej výroba, a džemom. Veľmi som sa rozplakala. Bol to posledný chlebík, ja hladná tehotná. Už si nepamätám, ako to presne dopadlo, ale žijeme spolu naďalej vo Viedni, druhé miminko je jeho, takže mi asi pripravil nakoniec dačo iné.
Toto pochopí len tehotná, inej to vtipné a zároveň tak seriózne nepríde.
Ešte sa teším na ďalšie 3 mesiace. V tomto teple to bude teda paráda. Držte sa a dodržiavajte pitný režim.
