Mne to naozaj nedalo spať. Hoci som vedela, že mi deti vstávajú za 4 hodiny, nemohla som zaspať. V hlave sa mi točili myšlienky, ktoré museli ísť na "papier".
A teda.
Úplne v úvode by som chcela poznamenať, že absolútne nechápem ako je možné, že sa niekto, jednotlivec, rozhodne zmeniť národnú hymnu a nikto s tým nič nerobí.
Ďalšia vec je, že ja ako platca daní za to veľdielo tiež platím. Takže vôbec nechápem, prečo na takúto, pre štát a jej obyvateľov, zásadnú vec nebola vypísaná nejaká súťaž. Kde by sa samozrejme o prerobenie hymny mohli uchádzať ľudia z rôznych oblastí, ako napr: učiteľ, klampiar, alebo aj nebodaj hudobný skladateľ, ktorý sa v danom obore odborne vyzná a orientuje.
Potom ma napadá, že niečo tak zásadné, ako prerobenie národnej hymny, je aj otázkou hrdosti, nie? Veď je to obrovská pocta sama o sebe. A my to zveríme do rúk človeku, ktorí o nás, ako jeho "zamestnávateľoch" hovorí, že hymna nie je pre nás a náš čas sa radikálne kráti. To je ad jedna vyhrážka a ad dva urážka, keď označil naše názorohovorenie za hlasné škriekanie. Človek s čistým úsudkom by takýto "job" mal spraviť kľudne aj zadarmo, pretože ide o poctu a vážnosť. O národ a jeden z jeho základných symbolov, ktoré robia náš štát (v Ústave) štátom.
Keďže je pani Š. (bohužiaľ) našou zástupkyňou, robí veci teda v našom mene, za naše peniaze. Ja vám viem tu a teraz vypľuť 10 mien rodín a ďalších aj 20 OZ-iek, ktorým by sa tých 50 000€ hodilo naozaj viac a nedovolili by si verejné a na plné ústa urážať celý slovenský národ. Ako môže jeden jediný človek rozhodovať o takejto zásadnej veci do kelu?
Hymna sa mi zdá spomalená, natiahnutá, záver je nielen pre silné povahy, ale najmä silné pľúca, keďže sa záverečná časť naťahuje ako žuvačka v lete na topánke.
Prečo je taká pomalá? Máme sa zobudiť a namiesto toho nás uspáva. Nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Tie činely sú v pasážach, kde nemuseli byť a fujara na záver? Akože, chápem, že je to náš národný hudobný nástroj. Ale to tam rovnako mohol byť ozembuch, alebo drumbľa.
Ešteže ten text je fajn. Jáj vlastne, ten našťastie ostal pôvodný.
Kamarát hudobník mi napísal, že sa mu hymna páči, aj preto, že končí dur tóninou, ktorá je optimistická, namiesto pôvodnej verzie, ktorá končila molovou a teda tragickou.
To tam teda kľudne mohli nechať tu molovú.
Pretože celá situácia mi príde tragická. Úprimne som si myslela, že záveru sa ani nedočkáme, tak je to tam zbytočne natiahnuté. A vždy som mala pocit, že optimizmus sa skôr spája s rezkejšou melódiou, a nie opačne.
Koniec koncov, chlieb ani maslo lacnejšie nebudú, či už hymna bude taká, či onaká. No strácame suverenitu a pôdu pod nohami. Uvedomme si, že ju aj tak budeme zakaždým spievať my, laici, ktorí nepotrebovali vyhodiť 50 000€ do ľuftu. A hlavne nie teraz, v čase konsolidácie.
No a teraz si môžeme už len počkať na Vypracovanie projektovej dokumentácie a realizácie projektu "Dobudovanie chodníka na cintoríne v Modre - pomník Ľudovíta Štúra" v hodnote 122 000€, pretože to je ďalšia vec, ktorá nemohla ani len chviľu počkať a má pre náš národ a jeho budúcnosť nesmirnu aktuálnosť. To nevadí, že sú plesne v nemocniciach, pacienti si nosia vlastný toaleťák a študenti majú učebnice z 90.-tych rokov. Hlavne, že je na novú hymnu a chodník.
Trikrát hurá osobe, ktorá aj za mňa rozhoduje na ministerstve, ako dôkladne a rozumne minie, aj moje, peniaze.
Je mi z toho k "blití velebnosti" a zároveň do plaču. A nikto nevyvodzuje zodpovednosť, a ani sa nad tým reálne nepozastaví. Robí si, čo chce, ako sama chce.
Veď ide o národný symbol!!! A ona ho zmení bez ohľadu na názor národa, ktorému ten symbol patrí? Bez ohľadu na aktuálne potreby národa.
Mne to už príde, akože v severnej Kórei majú síce krásne diaľnice, ale ľudia tam nemajú na autá, ktorými by po tých perfektných cestách chodili. A kebyže len na autá...
Tak nech sa to aspoň zverí do rúk osobe, ktorá sa nevysmieva slovenskému národu priamo do očí. Pán R. by si mal naozaj vážiť túto obrovskú príležitosť a namiesto toho od neho počúvame, že je mu úplne ukradnuté, či ju počúvať budeme, alebo nebudeme. Lebo nie je pre nás.
Ťažká durová tragédia toto, oxymoron slovenského národa.
A hurá, môžem ísť spať.
