Koľko gendrov (rodov) máme a koľko ich má spoločnosť. Je ich asi hodne, napr. transgender ľudia, non-binary, third-gender. Niektorí ľudia tvrdia, že celý povyk okolo množstva gendrov vznikol cez dobu covidovú, keď ľudia sedeli obmedzene doma a nemali do čoho pichnúť, samozrejme myslené metaforicky. Je daný rozdiel medzi gendrom (rodom) a sexom (pohlavím). Pohlavie je dajme tomu dané, no rod je podľa nich pocitový, dočasný, premenlivý.
Ja som sa len tak zamýšľala, že v niektorých prípadoch by bolo lepšie, kebyže sa ľudia nedelíme na mužov a ženy a neriešime, či sme fluidný, aké máme zámená a pod. V utopickom svete samozrejme, pretože uprieť ženám to, že práve ony rodia potomkov, je neodmysliteľné. Čiže, aká taká odlišnosť tam proste prirodzene nastáva, či už to chceme alebo nechceme priznať. Je to jasné, jednoznačné. Rozumiem aj narážkam, že niektoré ženy deti nechcú mať, alebo nemôžu. To z nich však nerobí mužov, to im nemení DNA na XY. Je to ich životná voľba, nie zázračná premena, ako v Popoluške, keď sa tekvica premenila na koč. V tomto prípade však vychádzam z premisy číslo jedna, že XX alebo XY nepustí.
Myslím tak, že o čo by bol svet vyrovnanejší v určitom zmysle, kebyže nás nezaujíma, či ide o doktora alebo doktorku, asistenta alebo asistentku. Sama som v tomto zmysle zmätená a vysvetlím prečo.
Na jednej strane je podľa mňa skvelé, že napr. v Amerike máte oslovenie Doktor a Priezvisko. Na prvú dobrú nemáte šancu zistiť, či sa jedná o muža alebo ženu. Zvolíte si ho napríklad na základe jeho životopisu, skúseností, odporúčaní. Čiže ide o odbornosť a profesionalitu človeka ako takého. Čo je podľa mňa správne. Avšak na strane druhej sama viem, že uprednostňujem gynekologičku, ženu, pred gynekológom mužom. No pokiaľ by išlo o naozaj závažný problém a nielen bežné vyšetrenia, vyberiem si na základe recenzií a odbornosti. Vtedy by som už pohlavie neuprednostňovala. Ale to som ja. Bolo by zaujímavé zistiť, do akej miery je pohlavie v týchto profesiách dôležité pre bežného človeka. Kebyže máme ženu doktorku a muža doktora, s úplne rovnakými skúsenosťami, školou, počtom operácií atď. Kebyže si môžete vybrať, koho zvolíte? Je jasné, že teoretizujem, pretože na vlas rovnakých dvoch ľudí proste nenájdeme.
Sami sa tvárime, že je potrebná rovnosť pohlaví a potom s prehľadom hodnotíme ženu iným úplne odlišným spôsobom, ako muža.
Veľmi sa ma dotklo, že napríklad exprezidentku Z. Čaputovú na diskusných fórach väčšina odsudzovala kvôli jej oblečeniu!!! na určitej akcii. Nie na základe toho, aké názory presadzovala, ale podľa toho, čo mala na sebe. Je neskutočné, smutné a zarážajúce, že toto je pre ľudí dôležité, že toto komentujú. Aká je to hrozná nerovnosť, ktorá vzbudzuje následný odpor voči danej osobe. Ide o závisť? Alebo o neprajnosť? Komentovali by títo ľudia rovnako aj odev prezidenta muža? Alebo sa na profesionálnu kompetentnosť a charakter prizerá len pokiaľ ide o muža? Je mi jasné, že imidž je dôležitý. Marketing krúti týmto svetom. Je akoby Atlasom, ktorý planétu nosí na pleciach a my ani netušíme, ako strašne s nami kýve.
Počúvala som rozhovor s Taylor Swift, ktorá aktuálne vo svete vypredáva desaťtisícové štadióny. Obúva sa do nej každý neprajník. No v jednom konkrétnom rozhovore vravela, že sa o nej hovorí ako o niekom, kto zarába na tom, že píše piesne len o svojich ex priateľoch. Povedala, že nikto sa na to rovnako nepozerá, pokiaľ ide o piesne a kariéru Eda Sheerena, alebo Harry Stylesa. A má pravdu.
Tento dvojaký meter je fakt nespravodlivý. Snažíme sa nastaviť pravidlá vo svete bez hraníc. Kde každý môže byť tým, čím chce, komentovať a byť odborníkom na všetko. Zarobiť milióny na jednom 15 sekundovom videu bez akejkoľvek pridanej hodnoty. A potom sa tvárime, že to zašlo príliš ďaleko a športovci muži, ktorí nie sú úspešný vo svojej mužskej “lige” idú súťažiť medzi ženy a vyhrávajú. XY nepustí. Môžeme milovať koho chceme, cítiť sa ako chceme, obliekať sa ako chceme, ale genetiku nezmeníme, ani keď prilepíme prsia a odrežeme… už čokoľvek odrezať treba.
Keď je v spoločnosti priveľa možností, začne sa nezmyselne vymýšľať. Ľudia sú nespokojní a chcú stále viac a viac. Som sama zvedavá, kde sa to zastaví a čo bude príčinou.
Neviem, ako a v akej spoločnosti budú vyrastať moji synovia.
Na jednej strane dúfam, že budú mať základy slušného správania, budú si vážiť ženy, mužov aj seniorov. Na druhej strane verím, že budú mať v živote rovnaké možnosti, ako ich ženské náprotivky a ich pohlavie im nebude diktovať smer života. Aj keď nebudú môcť porodiť deti, budú môcť vykonávať aj také povolania, ktoré sú označované stále, za ženské. Pokiaľ budú chcieť.
Chcem, aby boli šťastní. Aby neboli posudzovaní podľa pohlavia a rodu a toho, akú lásku cítia. Chcem, aby boli milovaní a nikdy sa nebáli povedať svoj názor.
