Tieto dve udalosti zdieľajú miesto v kalendári v rovnaký víkend roku už desaťročia. Pre niektorých je rozhodnutie, na ktorý festival sa vybrať, naozaj záludný. Aj tam, aj tam stretnú priateľov, vypočujú si skvelú hudbu, zabavia sa, popijú, pospievajú, zatancujú. Headlineri bývajú naozaj zaujímaví a ich program neopakovateľný. Každý si príde na svoje, nech už sa rozhodne akokoľvek.
Strašne ma mrzí, čo sa stalo na Pohode. Už v piatok večer, keď som si prečítala, že padol stan a že sa majú organizátori rozhodnúť, čo s danou situáciou robiť, tušila som, ako aj mnohí ďalší, že je zle.
Na Pohode som bola raz, keď som mala 30, čiže pred 9 rokmi. A nemohla som povedať nič iné, len, že bola pohoda. Skvelý názov pre skvelé podujatie. Atmosféra úžasná, človek tuší, že ide do územia ToiToi-ek, slabšej hygieny, ponocovania, hluku a pod. Proste, idete tam pripravení takmer na všetko.
Počasie je a aj bolo v tomto prípade nevyspytateľné. Tie búrky neboli len v Trenčíne. My sme boli na domčeku v Podkriváni a čo sa teda tam dialo…žiadna sranda. Blesky, hromy, vietor, silný dážď. Pár kilometrov odtiaľ aj krúpy. V ten deň som myslela najmä na účastníkov Podpolianskych slávností, keďže Detva bola mne za rohom. No keď som zapla internet, žiadna správa, nič…všetko v poriadku. Tiež je tam stanové mestečko, tiež sú tam stánky s občerstvením, otvorený amfiteáter, kopec ľudí, otvárací ceremoniál.
Potom ma napadlo pozrieť si webkameru Trenčína. Vtedy, okolo 19-tej to akoby vyzeralo, že je všetko v poriadku. A o pár hodín, bác, takáto správa.
Nejde mi do hlavy, ako môžu byť ľudia tak strašne zlí. A že dokážu tú zlosť verbalizovať. Komentovať udalosť, kde boli zranení ľudia z dôvodu nevôle počasia, akože sa vlastne stalo dobre a že vyfetované hlavy dostali “co proto”. Na Pohode, pokiaľ viem, sa nepije tvrdý alkohol, ani sa v areáli festivalu nepodáva. To, že niekto si zvolí formu zábavy práve cez drogy, nie je charakteristikou podujatia, ani zámerom konateľov. Pohoda ponúka stany s diskusiami, detským programom, ľudovou hudbou, hráva tam symfonický orchester. Je tam toho milión, každý si nájde to svoje, či už je to rodina s deťmi alebo punker solitaire. Preto nazývať tento festival miestom pre drogy a nutne len progresívne názory je urážkou pre väčšinu návštevníkov.
Je to hlavne miesto, kde sa stretne na jednom letisku, za jedným účelom skvelej atmosféry a zábavy 30 000 rôznych ľudí, z rôznych krajín, miest, kultúr a najmä názorov. Spája ich láska k hudbe a duchu podujatia.
Ako títo nenávistne komentujúci ľudia dokážu hľadieť na Pohodu inak ako na Podpolianske slávnosti. Tam tvrdý alkohol tečie potokom, spieva sa, tancuje. Miesto určené na stravovanie sa nevolá inak, ako “Ožranisko”. A to je akože v poriadku? To, že sa tam spíjajú mladí ľudia do nemoty? Rovnako je to aj miesto zábavy a oddychu pre rodinky, ako pre partie aj starších ročníkov. Tak v čom je ten rozdiel? Hodnotili by nedajbože tragickú udalosť na Detve rovnakým spôsobom?
Alebo piť je lepšie, ako huliť? Ľudovky sú lepšie, ako rock? Folklór je lepší ako súčasná hudba?
Kebyže som na Pohode, asi sa proste pose*iem. Mám dosť panický strach z búrok. Bojím sa, keď som v byte, nie to ešte v otvorenom priestranstve. Pri videách, ktoré som videla sa čudujem, že nebolo viac zranených a že sa ľudia nepodupali, keď sa ten stan zrútil.
Neviem, ako to tam bolo. Či ako niektorí tvrdia, zlyhali organizátori a povel k úteku dali príliš neskoro. Každopádne, keď niekde idem, nestratím zdravý rozum a keď vidím, že sa niečo blíži, mám milión možností, ako situáciu vyhodnotiť. Či už vidím na radare, ako sa mračno pohybuje, sledujem viac stránok s aktuálnou predpoveďou a nečakane, ale predsa je tu ešte možnosť pozrieť sa nad seba a vlastnými očami a hlavou vyhodnotiť, či ide do tuhého, alebo nie. Alibisticky to hádzať na organizátorov, je proste nezmysel.
Je to tak špecifická situácia, a taká neopakovateľná, že sa nedá povedať, že na inom festivale by to zvládli lepšie. Verím, že na Pohode to zvládli najlepšie, ako mohli a pri stavbe stanov nič nezanedbali, už aj vzhľadom k predchádzajúcej tragickej udalosti.
Určite nezastávam názor, že na Pohodu už nikdy viac, lebo je to tam zle zorganizované. Povedala by som, že to bolo veľké nešťastie, ktoré vlastne ešte dopadlo relatívne dobre, keďže sa nikomu nič vážne nestalo. No predčasné ukončenie programu si neželá nikto, ani organizátori, ani návštevníci a už vôbec nie samotní vystupujúci. S organizáciou veľkej udalosti prichádza aj veľká zodpovednosť. Verím, že nebude podcenená.
Želám Pohode do budúcich ročníkov veľa pohody a snáď sa už nič podobné nikdy nezopakuje,
