Čo ak Pinocchio nebol len rozprávkovou postavičkou a Geppetto otcom, ktorý si vystružlikal vytúženého syna z dreva?
Čo ak má táto rozprávka hlbší zmysel, tak ako väčšina rozprávok?
Keď sa tu tak obzerám po rehabilitačnom centre pre deti a mladých ľudí v Kokone, napadajú ma rôzne veci. Samozrejme rozmýšľam nad tým, o ktorom ochorení už rodičia vedeli, keď bolo dieťatko v brušku, alebo ktoré zlomy sa stali pri pôrode. Čo z toho je genetické a čo z toho dedičné. Čo z toho sa stalo vinou lekárov, rodičov a čomu sa dalo predísť?
Napadlo ma, že čo keď Pinocchio nebol len drevenou bábkou a Geppetto mužom, ktorý sa rozhodol si svoju túžbu stať sa otcom splnil, nie veľmi tradičným spôsobom.
Ako poznáme tento príbeh, Pinocchio sa jedného dňa zázračne premenil na živého chlapca, z mäsa a kostí. Ale to bolo až na konci jeho príbehu.
Predchádzali tomu strasti každého dňa, kedy Pinocchio nepočúval svojho otca, schytal somárie uši a vystavovali ho v cirkuse. Skončil dokonca v bruchu veľryby.
Až hrdinský čin pri záchrane svojho otca a vlastná Pinocchiova smrť mu dopomohli pri premene na živého chlapca. Čo však tieto metafory môžu znamenať?
Keď je dieťatko ešte v brušku, rozmýšľate nad tým, ako to vašu rodinu spojí, aké budú zrazu veselšie rodinné oslavy, keď bude recitovať prvú básničku, alebo spievať prvú pesničku, napríklad Kukulienku. Aké budú nádherné spoločné dovolenky. Skúmanie miest, učenie sa športom. Život naberie úplne novú dimenziu. Rodič sa stane učiteľom a sprievodcom života svojho dieťatka.
Ja si pamätám, že keď sa mal narodiť Miško, strašne som sa tešila na to, že budem svojmu mužovi každý deň písať, aké pokroky Miško spravil a že teda o čo bohužiaľ prichádza tým, že je v práci. Že mu budem posielať videá, kde Miško prvý krát zdvihol hlávku, prevalil sa, sadol si, vstal, povedal prvé “mama” a “tata”, možno “havo”. Ako budeme ukazovať na zvieratká v knižke, budeme spolu variť, tancovať… nestalo sa. Čakali sme až do 8. mesiaca, kým sa Miško začal sám isto prevaľovať na chrbát, a takmer ďalších 5, kým si ako tak sadol. Chodiť začal v 2 rokoch aj 4 mesiacoch. Ešte stále nerozpráva, ani v náznakoch. Neukazuje prštekom na veci, ktoré chce a celá komunikácia je veľmi zložitá a obmedzená.
A tak viem, že sny musia ustúpiť realite, pokiaľ vaše dieťa nie je zdravé. Už z neho nepotrebujete mať tanečníka alebo právnika, už stačí, aby vám porozumel, aby bol schopný sa o seba postarať, vykonávať sám hygienu.
Čo ak Pinocchio nebol zdravý chlapec a narodil sa Geppettovi, ktorý nevedel inak, ako ho nazvať “dreveným”. To, že sa Pinocchiovi vysmievali za jeho inakosti, nie je ničím cudzím ani v dnešnej spoločnosti. Že ho nazývali somárom, že mu ubližovali, týrali ho, smiali sa mu. Pinocchio bol iný, možno postihnutý chlapec. Neostávalo mu nič iné, len spolu s otcom snívať o inom živote, ktorý mu nebol dopriaty. Jeho nos, ktorý rástol a tým prezradil každé klamstvo je len možno ďalšou viditeľnou odlišnosťou, ktorú chce autor Carlo Collodi zdôrazniť. Bol iným už od prvého pohľadu.
No fantázia však u neho prekvitala a vedel si vysnívať akýkoľvek krásny život. A jeho najväčším snom bolo stať sa živým chlapcom, alias pohyblivým, skákajúcim, behajúcim za priateľmi.
No a potom na záver prichádza akoby katarzia.
Na konci príbehu Pinocchio umiera. Hrdinským činom pri záchrane života svojho otca.
A následne znovu povstane, ako zdravý živý chlapec.
Geppettovi aj Pinocchiovi sa splnil sen a žili spolu šťastne, až kým neumreli.
Možno sa celý príbeh odohral síce len v Geppetovych a Pinocchiových snoch a túžbach. Ako v tých, ktoré my rodičia cítime každý deň. Snívame o „nedrevených“ deťoch, ktoré budú v živote šťastné.
