Len pre zaujímavosť a osobnú zvedavosť som si dnes vygooglila 4 písmenká a to: STVR. Až sa mi od škodoradosti rozjasnili oči, keď som zbadala, že je všetko po starom, aj logá, aj webka, a dokonca ešte aj v ponuke nájdeme stále informácie o RTVS. Vie z kompetentných vôbec niekto niečo o brandovej identite (identita značky)? To nikoho fakt nes*rie, že niekto si chcel iba poškrabkať ego a to bolo všetko, o čo pri zmene RTVS na STVR šlo? Že nikto nič viac a ďalej nerieši a je to maximálne tak na smiech? Že je to vlastne hrozné a takýto človek by mal byť na mieste zodpovedný a odvolaný?
No a teraz k podstate veci.
Niekedy je naozaj ťažké určiť, kedy máme povedať dosť. Slováci nikdy neboli utlačovatelia, ale utláčaní. Nie je teda divu, že si toho necháme “líbit” kusok nad hlavu.
V hymne sa spieva: “ … zastavme ich bratia, veď sa oni stratia, Slováci ožijú.”
Na čo ešte čakáme? Kultúrna obec je zhrozená. To, čo sa deje nemá obdoby. Možno tak za totality to bola normálna vec, že ľudia žili v strachu. Poslúchaj, alebo budeš nahradený. A nech sa páči. A sú. Pre niekoho nenahraditeľní riaditelia, či už SNG alebo SND.
Strach, rovnako ako oheň, je dobrý sluha, ale zlý pán.
Keď nezakročí ľud, pretože jeho kompetencie sú obmedzené, čo čakáme, že kto nás spasí?
Politici? Umelci? Odvolávanie pani z Kitsee je znova pripravované, ale neskončí to zase fiaskom? Prečo by ju tí, ktorí ju neodvolali 2, či 3x predtym mali odvolať tentokrát?
Bojím sa o Slovensko. Úprimne a zo srdca. Pretože takéto veci si ešte nikto po 90-tych rokoch nedovolil. A sme tam znova. A buď je nám to jedno, alebo sme už takí frustrovaní, že to už neriešime.
Tu už sa nebavíme o problémoch v zdravotníctve, v školstve. Tu už strácame suverenitu a slobodu.
Prosím teda, bratia, nestraťme sa hlavne my a bojujme, kým neprídeme o všetko, za čo sme bojovali doteraz.
