Hlava a chvost Slovenska

Téma Cvernovky, ktorú som otvorila naposledy, ma priviedla k téme môjho súčasného projektu: k mestu Košice. Keď som začala zhromažďovať informácie o Košiciach, prvou osobou, s ktorou som hovorila, bola Zora Jaurová a stretnutie sa odohralo na letnej terase v Bratislave. Bolo to dva týždne pred konečným výberom Európskeho hlavného mesta kultúry, takže Košice ešte stále súťažili s Prešovom, Žilinou aj Martinom. Zorin entuziazmus ma presvedčil aby som sa išla na mesto pozrieť sama. Povedala mi: „Tam kde Bratislave už ušiel vlak, majú Košice ešte stále šancu a čo ja úplne jedinečné, je že sa tejto šance chopia.”

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Tabacka- zahrada
Tabacka- zahrada (zdroj: Illah van Oijen)

Asi o rok neskôr sa znovu otvoril Kulturpark Kasárne a bola ustanovená transparentná štruktúra na vytvorenie inkubátora kreatívneho umenia a aktivít v Kulturparku. Projekt jedinečný na celom Slovensku, pretože namiesto „inštitucionalizácie“ je založený na „umožňovaní a uľahčovaní“, čo necháva jednotlivcom so svojimi vlastnými kreatívnymi podnikmi množstvo zodpovedností, povinností ale aj slobody. Na nadherne a funkcne kulturne centrum sa , okrem tohto projektu, premenila aj dalsia velka priemyslena budova: Tabacka. Vyzera to, ze Kosiciam jedna ,,Kulturna fabrika, nestaci a mne sa zda uzasne , ze tieto priestory nanovo ozivaju.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Ale opäť, je tu priestor na kladenie si kritických otázok: Má takýto projekt šancu uspieť v spoločenskej klíme východného Slovenska? Dokáže kreatívny priemysel pretvoriť „mesto č. 2“ na živé a prosperujúce miesto, v ktorom chcú mladí ľudia zostať žiť? A čo sa dá povedať o iných aspektoch mesta? Je tu dostatok voľných pracovných miest, pre absolventov vynikajúcich mestských univerzít? Kde v Košiciach sa ľudia môžu rekreovať? A čo podmienky na bývanie a život? Ako sa žije v sídlach na kopcoch obklopujúcich mesto a jeho historické centrum v údolí? Aké sú plány mesta na oživenie rieky a jej lepšie prepojenie s mestom? Alebo už rieka, na rozdiel od Bratislavy, tvorí integrálnu súčasť každodenného života?

Skryť Vypnúť reklamu

Toto sú otázky, na ktoré som hľadala odpovede prostredníctvom svojich fotografií. Od môjho prvého stretnutia so Zorou Jaurovou sa veci zmenili. Košice získali titul Európskeho hlavného mesta kultúry a prípravy na rok 2013 sú v plnom prúde. Mesto sa zúčastňuje na viacerých medzinárodných výskumných a výmenných programov a projekt Košice 2013 uzatvoril špeciálnu zmluvu s projektom RURH2010. Ale toto všetko zdá sa médiá, politikov ani verejnosť v Bratislave príliš nezaujíma. Pre Bratislavu akoby absencia ukončenej diaľnice znamenala, ako keby s Košicami nejestvovalo žiadne spojenie. Bratislava a Košice sú ako hlava a chvost. Sú súčasťou jednej a tej istej mince, ale nikdy sa nestretnú.

Tieto pozorovania predstavujú základ mojej knihy a diskusie, ktorú by som pomocou svojho projektu aj touto cestou chcela rozprúdiť.

illah van oijen

illah van oijen

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Illah van Oijen, 1981, Den Haag.byva v Bratislave od 2005Súťaž krátkych textov o vzťahu Bratislavy a Košíc podporili: Zoznam autorových rubrík:  BratislavaKošiceSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Skryť Zatvoriť reklamu