illah van oijen
Prebicyklovať z Bratislavy do Košíc
Je streda v noci a ja telefonujem s Mišom Sládekom. Mišo v nedeľu odišiel z Bratislavy - spolu s ďalšími piatimi ľuďmi bicyklujú z Bratislavy do Košíc.
Illah van Oijen, 1981, Den Haag.byva v Bratislave od 2005Súťaž krátkych textov o vzťahu Bratislavy a Košíc podporili: Zoznam autorových rubrík: Bratislava, Košice, Súkromné, Nezaradené
Je streda v noci a ja telefonujem s Mišom Sládekom. Mišo v nedeľu odišiel z Bratislavy - spolu s ďalšími piatimi ľuďmi bicyklujú z Bratislavy do Košíc.
Na študentov gymnázia na Exnárovej ulici v časti Dargovské Hrdiny v Košiciach čaká veľké prekvapenie. Až sa vrátia späť do školy, šedé steny plné tagov a vypratých farieb – to všetko bude preč. Miesto toho nájdu diela od známych slovenských a medzinárodných grafitti umelcov.
Keď som bola bola v Košiciach, našla som niečo, s čím som sa predtým nestretla pri stretnutiach s ľuďmi v Bratislave.
V Holandských podmienkach sa ľudia zvyčajne sťahujú do iného mesta kvôli láske alebo rodine. Ale ak sa pozrieme na východ Slovenska, dôvod na presťahovanie je v mnohých prípadoch finančný.
Keď som čítala reakcie na moje predchádzajúce blogy o Bratislave, Košiciach a vzťahu medzi Východom a Západom Slovenska, pár z nich ma prinútilo zamyslieť sa a porovnať to s mojou skúsenosťou vo vlastnej krajine.
Chcem poznať aj názor ľudí, ktorých priamo nepoznám, preto sa touto cestou obraciam na vás: pošlite mi svoj text - essay, krátku úvahu na tému vzťah medzi Košicami a Bratislavou z vášho pohľadu alebo skúsenosti.
Ak je Bratislavčan pubertiak, ako vnímať Košičana? Ako batoľa, ktoré sa práve naučilo chodiť a stáť na vlastných nohách? alebo ako starého dedka, ktorý už všetko zažil a spomína na staré dobré časy? A aký je Košičan, ktorý opustil svoje rodné mesto a žije v Bratislave?
Na Slovensku žijem od roku 2005. Snažím sa hovoriť týmto jazykom, aby som rozumela ľuďom a kultúre, s ktorou sa stretávam. Žijem v Bratislave, ale veľa cestujem po krajine. Prekvapila ma hranica východ-západ - neviditeľná čiara, ktorá sa mi občas objaví.
Tento slogan je takmer ako urážka. Zaujímalo by ma, aký typ emócií chcelo KDH vzbudiť.
Téma Cvernovky, ktorú som otvorila naposledy, ma priviedla k téme môjho súčasného projektu: k mestu Košice. Keď som začala zhromažďovať informácie o Košiciach, prvou osobou, s ktorou som hovorila, bola Zora Jaurová a stretnutie sa odohralo na letnej terase v Bratislave. Bolo to dva týždne pred konečným výberom Európskeho hlavného mesta kultúry, takže Košice ešte stále súťažili s Prešovom, Žilinou aj Martinom. Zorin entuziazmus ma presvedčil aby som sa išla na mesto pozrieť sama. Povedala mi: „Tam kde Bratislave už ušiel vlak, majú Košice ešte stále šancu a čo ja úplne jedinečné, je že sa tejto šance chopia.”
V roku 2007 vyšla v kníhkupectvách kniha Bratislava, mesto na mieru. V tom čase som žila na Slovensku takmer dva roky a ako holandská fotografka som cítila potrebu zdokumentovať zmeny, ktoré sa odohrávali kvôli „stavebnému boomu“ v hlavnom meste. Tomu som sa venovala počas obdobia jedného roka a spolu s holandským publicistom Tijs van den Boomenom som uskutočnila rozhovory s mnohými obyvateľmi Bratislavy o ich meste a neustále sa zúčastňovala rozhovorov so všetkými ľuďmi ktorých som poznala o všetkom, čo sa týkalo „malého veľkého mesta“ („little big city” slogan predstavujúci Bratislavu).