Celková bezmosť bola umocnená aj tým, že pri hmle nezvykne byť až taká zima ale včera som prišla domov skrehnutá.
Dnes ráno som si prečítala správy, a vraj, zamrzli dvaja ľudia v Bratislave. Uff......to je hrozné. Ja neviem, viem že ľudia sú všelijakí ale zomrieť zamrznutím???? V meste, ktoré sa predbieha veľmi úspešne s ostatnými európskymi mestami o post z roka na rok drahšieho mesta? Alebo keby to bolo niekde na Sibíri alebo niekde inde kde tá ekonomika naozaj nie je rozvinuté (či postoj verejnosti k milosrdenstvu????) ale v Bratislave???? Fuj, bolo mi z toho zle. Taká smutná bezmocnosť....
Viem že bezdomovectvo musí byť z jednej strany veľmi smutná záležitosť a uvedomujem si že podnapití či opití ľudia nedostávajú "fleky" v nocľahárňach. Systém "odtiaľ - potiaľ" rešpektujem. Ale zamrznúť???? Bože to musí byť hrozné...ja si to ani predstaviť neviem že pomaly zamŕzam...je mi z toho vážne zle. Neodťahujem od nich ruky s myšlienkou "veď nech sa o nich iní postarajú"
Viem že táto otázka je zo dňa na deň pálčivejšia a že s niektorými typmi ľudí, napr. notorickými alkoholikmi kombinovanými s bezdomovcami sa nedá len tak niečo naplánovať a predurčiť im niečo. Sú to špecifickí ľudia so svojim svetom, pravidlami, zákonmi aj nezákonmi...:-(
Možno mi zase napíšete že píšem o ničom a že nemám písať...a bla bla bla ....a just písať budem lebo mi je smutno z tejto reality. A prosím nesúďte ma že opovrhujem sociálnymi službami typu Charita, Notea Bene, ubytovne-nocľahárne, pánom Srholcom, Sestrami Matky Terezy....nie, nedovážim sa nimi opovrhovať lebo ich prácu obdivujem. Ale....vyrieši pár nadšencov a ľudí s vnímavým srdcom tento problém?
