Dnes sme sa vybrali na historicky prvý výlet a začali sme spoznávať krásnu českú zem. Starostlivo naplánová trasa viedla električkou č. 26 na konečnú, a lá Divoká Šárka. Mimochodom, tie pražské električky idú - aspoň mne sa tak zdá - asi štyrikrát rýchlejšie ako bratislavské. Zatiaľ som neprebádala, čím to tak môže byť....
Príjemne vyhriate vnútro eliny sme opustili a vydali sa do prírody. Trávička okolo nás bola zelná, ako v apríli, keď sme lietali po našej záhrade a ako deti hľadali najzelenší trs do kvetináčika, kam "posadíme" veľkonočné vajíčka. Vo vzduchu voňala jar, veď v januári mať príjemných 9 stupňov Celzia je celkom fajn a veru svietil celkom slušne aj Oskár.
Najpr sme sa zastavili pri vodnej nádrži Džbán a s ľútosťou sme si spomenuli na kúsok zoschnutého chlebíka, ktorý ostal doma a nemohla som tak ním nakŕmiť džbánovské kačky a káčerov. Nádrž vyzerala veľmi sľubne a v lete si tam výlet určite vychutnám ešte viac. Niečo ako Zlaté piesky.
Ďalej sme sa pustili krásnym údolím pomedzi skalné útesy. Mala som vážne pocit, že sa mohutný skalový masív rozostúpil a v jeho strede bol - vyasfaltovaný chodník, ktorým sme prešli, fakt super. Prechádzkovým krokom sme sa prebrodili cez blato, ktoré sa po doobedňajšom upršanom počasí akosi automaticky nevysušilo a chodili sme fááájne naširoko.
Prechádzka trvala asi hodku a pol, bola príjemná, prešli sme dokonca aj okolo kúpaliska s napusteným bazénom. Čo na tom, že bol v strede lesa, široko-ďaleko ani chalupa? Stretli sme na nej aj vtipného dedka, ktorý sa hral na nordic walking. Snažil sa a dúfam, že aj ten efekt, ktorý s lyžiarskymi palicami nacvičoval, po túre aj cítil.
Pri závere našej trase, teda to sme si len mysleli, že bude záver, sme pri hoteli Jenerálka objavili červenú (akože turistickú značku) a - reku, kam nás asi tak dovedie????? Šli sme teda po nej, mala nás doviesť na Podbabu. A aj nás doviedla. Len sme si to "rezli" cez obytnú vilovú štvrť a hodinu obzerali tie úžasné vily...chcela by som jednu takú mať... Podbaba je inak chránená krajinná oblasť a prechádzka ňou bola naozaj krásna. Názov tejto časti Prahy je odvodený od mena slovanskej bohyne daždivého oblaku, vraj Bába:-) Dnes sme zažili našťastie len slabé kropenie, inak by sme z nášho výletu došli zablatení až po uši. Zrazu sme na jej najvyššom bode, také pekné vyhliadkové miesto je to, mali výhľad na takmer celú Prahu. Pod nami sa vypúšťala malá vltavská plavebná komora, vedľa nej sme zbadali obľúbenú ZOO s Botanickou záhradou a úplne ma fascinoval pohľad na relatívne luxusný pražský hotel Crowne Plaza. Sídli totiž v hroznej, ale úplne odpornej socialistickej budove. Vysokej niekoľko desiatok metrov, jej fasáda je, hm, taká nijaká, starožltá omietka a dokonca aj s päťcípou hviezdou na vrchu "veže". No katastrofa.... Ale šikovní podnikavci objekt kúpili (si myslím) a bez väčšej úpravy vonkajšej podoby túto opachu prerobili na hotel.
Fotky dokumentujúce vyššie písané riadky sa pokúsim dodať v krátkom čase. Prežili sme pekný deň v prírode a - stál zato. Z polievky, ktorú som večer varila a ktorá mala ostať aj na nedeľu - nič neostalo. Prišla som totiž domov taká hladná a smädná, že som si dala - tri porcie.
P.S.: Milý Ježiško, keďže by si zo svojho povianočné rozpočtu ešte niečo neminul, mohol by si nám poslať Turistického sprievodcu Českej republiky, vieš, takú tú hrubú veľkú zelenú knihu s mapami a turistickými chodníčkami po jednotlivých regiónoch Čiech. Aj Katka s Marošom takú majú, pred polrokom sme ju u nich obdivovali. Chceli by sme, aby sprievodca obsahoval aj cyklistické cestičky. Ďakujeme Ti vopred veľmi pekne, A+M.
