Takto som z veľkej lásky ku kvetom preliala aj ďalší kúsok v byte mojej sestry, ktorá bola na dva mesiace v Anglicku. Nakupovala som ďalšie a ďalšie kaktusy, pár listov som si doniesla aj z dovolenky z Chorvátska, tie úspešne zakorenené rastú na kuchynskej parapete. Mám aj agáve zo Španielska a úspešne sa mu darí na našom veternom dvore na východnom Slovensku u rodičov.
Keď som sa vydala, objavila som, že manželovej babke po zime VŽDY kvitnú kaktusy. Pár drobnučkých mi dala a nezabudla ma upozorniť, že na zimu ich musím starostlivo zazimovať, nepolievať a držať v chladnejšej miestnosti. Prvý rok som to neurobila, asi z lenivosti a v lete nekvitli. Druhý rok som to tiež neurobila, lebo v pivnici sme mali potkany a bála som sa, že mi kaktusy zožerú. Znova žiadne kvety. Tretí rok som sa na seba naštvala, ako chcem mať kvety keď nedodržiavam postup. Vzala som staré škatule od topánok, naukladala 14 kúskov malinkých, aj babkiných kaktusov do nej, pozakrývala novinami a uložila na okennú parapetu na 4 mesiace do skladu. Tmavej, nevykúrenej miestnosti.
Vybrala som ich pred troma týždňami, keď sa konečne krásne oteplilo a vyložila som si drobizgy pichliačové na taký drevený stojanček. A stal sa div-divúci. Zo šiestich najnovších kúskov kaktusov, ktoré som si za výhodnú cenu kúpila minulú jar v rakúskom Tulln - e na výstave kvetín, sa štyri rozhodli, že ma odmenia za láskavú zimnú údržbu. Vyrašili nové výhonky a ten najšikovnejší kaktusík aj tri púčiky kvietkov. Dnes slávnostne jeden otvoril.
Som šťastná. Po 13 rokoch viac-menej úspešných kaktusových mičurinskch pokusov mi konečne jeden vykvitol. Ak sa mi podarilo správne spracovať fotky z dnešného prvomájového rána, mali by ste ten zázrak vidieť aj vy.
Milujem vás vy potvory malé pichľavé.
