Davieová poukazuje na výsledky prieskumu hodnôt, ktoré dokumentujú, že náboženská prax prejavujúca sa v pravidelnom chodení do kostola v západnej Európe klesá, ale to nemá vplyv na náboženské zmýšľanie v západnej Európe. Tradičné cirkvi len stratili vplyv na formulovanie ich názorov a dohľadu na ich disciplínou. Mladí ľudia začali viac so svojou náboženskosťou experimovať a hľadať nové prístupy k vyjadreniu spirituality. Tento fernomén označila za believing without belonging (viera bez príslušnosti). Veria a nechcú sa stať členmi nejakej organizovanej cirkvi, pretože súkromie jednotlivca je považované za vysokú hodnotu, ktoré nemá byť pod kontrolou náboženskej inštitúcie.
Ďalším fenonémom, ktorý sa prejavuje, je odchod od povinnosti smerom ku spotrebe (from obligation to consumption). Ľudia sa stávajú konzumentmi náboženských ponúk a sú členmi nejakej skupiny dokiaľ to uspokojuje ich nejakú partikulárnu potrebu vo svojom živote. Keď to prestane, necítia potrebu povinnosti tak chodiť, keď na to prestanú mať chuť. Narastá tak možnosť slobodnej voľby medzi náboženskými tradíciami. Tento koncept je však podmienený tým, že existuje nejaká ponuka, medzi ktorými je možné si vyberať a uskutočňovať svoje preferencie.
Špecifické pre Európu je podľa Davieovej koncept zástupného náboženstva (vicarious religion), v ktorom väčšina ľudí má veľmi voľný, ale kladný vzťah k vlastnej náboženskej inštitúcii. Cirkvi sú považované za inštitúcie verejnej služby, ktoré sú žiadané o pomoc v prípade životnej kríze alebo v súvislosti s nejakou životnou udalosťou.
Na základe príkladov z ostatných častí sveta však varuje, že náboženská situácia sa môže dramaticky zmeniť. Globálne narástol vplyv letničného hnutia, globálneho katolicizmus a fundamentalizmu. V rámci islamu prebiehajú rôzne pokusy o reformu, ktoré môžu mať vplyv na dianie v Európe. Je tu mnoho premenných, ktoré môžu mať vplyv na budúci spôsob prežívania náboženstva.
Literatúra:
Davieová, Grace: Výjimečný případ Evropy. Podoby víry v dnešním světě. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury 2002.
