Prvé formuluje ako: „každý z nás musí vyrůst ve skutečnou osobnost." Ježiš podľa neho učil, že každý je jedinečný. Máme sa stať sebavedomými v zmysle vnímania svojho života ako aktu Božieho stvorenia. Pred tvárou Boha stojíme sami. Sme zodpovední za spôsob, akým svoju osobnosť behom svojho života utvárame. A budeme za z nej zodpovedať po smrti.
Druhé znie: „přijmi univerzalitu a drž se jí." Každá duša je jedinečná, ale každá je súčasťou ľudstva. Sme blížnymi v očiach Boha a tak sa máme stať aj vo svojich očiach.
Tretie znie: „mějte úctu ke skutečnosti, že v očích Božích jsme si všichni rovni." Každý je drahý Bohu a zaslúží si rovnocenné zaobchádzanie podľa svojich zásluh. Pristupovať ku každému rovnako.
Štvrté je spojené s láskou: „v lidských vztazích je zapotřebí lásky, v každém čase a v každé situaci." Láska Ježišova bola emocionálna a spájala telo a ducha a prejavovala sa pri pozorovaní, počúvaní a kladení otázok, pomáhaní, pri zjednocovaní a uzmierovaní. Podľa Johnsona je štúdium a napodobovanie Ježiša je najlepšia cesta ako naplniť toto prikázanie.
Piate sa týka milosrdenstva. „Máme prokazovat milosrdenstvo stejně jako Bůh nám." Milosrdenstvo chápe ako milosť, ktorá je nezaslúžená. Je to niečo, za čo sa modlíme a vzdávame vďaky.
Šieste je vyrovnanosť. Na základe Ježišovho života dokazuje Johnson, že Ježiš bol uzavretý, ale nie pustovník. Sám po krátku dobu, v primeranej miere sa tešil zo spoločnosti. Vedel kedy hovoriť, a kedy mlčať. Vedel sa smiať s ľuďmi. Plakal, ale nezúfal.
Siedme prikázanie spája s pestovaním otvorenej mysle, pretože Ježišov boj bol proti uzavretým zmýšľaniu. Neznášal bigotnosť a kázal proti nej. Mal otvorenú myseľ pre nové skúsenosti a myšlienky.
Ôsme vzťahuje na prírodu. Johnson spája lásku k prírode a s láskou k pravde u Ježiša, tak potom ísť proti prírode znamená popierať pravdu. Ľudské konanie by tak malo byť v súlade s prírodou. Vo svojich podobenstvách sa nachádzajú mnohé odkazy na prírodu.
Deviate sa týka moci, jej výkonu a úcty, ktorá patrí bezmocným voči nej. Ježiš podľa Johnsona svoju moc užíval zdržanlivo a primerane, s milosrdenstvom, súcitom a láskou. Jeho život považuje za vzor uvážlivého používania moci a jeho smrť ako tragický príklad jej zneužitia.
Posledné prikázanie znie: „buďte stateční." Nie iba odvahou v odporovaní zla, ale znášaní ho. Povolal učeník k životu zdržanlivej sily, veľkej odvahy vydržať útrapy a prenasledovanie a vytrvalosť v hlásaní pravdy za každú cenu.
Tieto prikázanie podľa Johnsona predstavovali morálny a spoločenský rámec kresťanstva, ktoré založil Ježiš a ktoré jeho učeníci uviedli v život.
Literatúra:
Paul Johnson: Ježíš. Životopis pro 21. století. Brno: Barrister and Principal 2012
