Samospráva vo všeobecnosti slúži na to, aby si ľudia mohli sami usporiadať svoje profesné vzťahy, organizovali si život v danej komunite a prijímali vlastné sankčné opatrenia, v prípade, že porušia stanovy danej samosprávy. Na Slovensku je samospráva profesijná, záujmová a akademická/školská.
Samospráva však kladie veľké nároky na spoločenstvo, lebo to spoločenstov si stanovuje "pravidlá hry", ktoré nesmú byť v protiklade s ústavou, základnými ľudskými právami a zákonmi danej krajiny. Spoločenstvo si určuje, akým spôsobom budú prijímať rozhodnutia - či konsenzom, jednohlasne, väčšinovo, aké podmienky musí splniť uchádzať o členstvo, aby sa stal členo, aké sú pravidlá v danej komunite, čo je zákazané a sankcionované a čo nastane, keď sa to poruší.
Najväčšími problémami pri stavovských samosprávach sú: Má byť členstvo v danej organizácii povinné alebo dobrovoľné? Má samospráva plní zároveň aj funkciu odborovej organizácie? Vyjadrovať sa len ku odborných otázkach alebo zastupovať aj finančné záujmy svojich členov? Veľmi dôležité otázky, na ktoré si jednotlivé samosprávy rôzne odpovedajú, napr. lekárska samospráva, samospráva zdravotných sestier, samospráva sudcov, notárov, právniko a atď.
Najväčšou šancou a zároveň rizikom je vodca, ktorý stojí na čele danej skupiny. Na ňom veľa závisí, ako sa budú dané pravidlá aplikovať a aká atmosféra bude v danej komunite. Akú stratégiu uplatní na ľudí, ktorí majú iné názory na vedenie danej organizácie.
Súčasný minister spravodlivosti na základe neoficiálnych informácií sa chce sa stať znovu predsedom Najvyšším súdom a tým zároveň aj členom Súdnej rady. A na základe jeho súčasného chovania ako ministra spravodlivosti a predchádzajúceho pôsobenia ako predsedu Najvyššieho súdu je možné veľa odvodiť a predpokladať, ako sa bude asi správať. Ak bude predsedom Najvyššieho súdu, tak pravdepodobne akceptuje len jeden názor a to len jeho, tí, ktorí s ním nesúhlasia majú jednoducho smolu a nebojí sa im pomstiť a tí, ktorí sú na jeho strane posúva vyššie, hoci na to nemusia mať dobré profesionálne alebo morálne vlastnosti.
Týmto chápaním sa skôr približuje ku chápaniu kráľa Ľudovíta XIV. "kráľa Slnka", ktorý "najlepšie vie" ako sa má právo vykladať a ktorí ľudia sú "hodní" toho, aby boli sudcami Slovenskej republiky a rozhodovali o politických a obchodných kauzách a problémoch obyčajných ľudí. Nie veľmi lákavá predstava. Ale veľmi pravdepodobná, pokiaľ sa niečo nezmení.
