Súčasný ekomický rast bol nezvyčajne veľmi dlhý, až ľudia zabudli, že môže a musí príjsť ochladenie ekonomiky. Rast HDP nemusí byť stále dvojciferný, ale môžu byť aj záporný - vtedy je to pokles HDP.
"V pozadí současné krize je především všeobecně rozšířená víra v nutnost hospodářského růstu, což je jediná víra, kterou dnes bezproblémově sdílejí všechny vrstvy obyvatelstva: chudí i bohatí, hloupí i chytří, vzdělaní i nevzdělaní", povedal v rozhovore pre Respekt (06/2009) Stanislav Komárek.
S názorom, ktorý povedal Komárek, možem len súhlasiť. Videla som množstvo ľudi, ktorí tomu podľahli a mysleli si, že hospodársky rast je niečo tak samozrejmé, ako to, že po piatku nasleduje sobota. A na tejto viery si založili svoje predstavy o svojom budúcom smerovaní. O tom že si zoberú hypotéku a zadĺžia sa na dvadsať rokov dopredu, že si kúpia novú práčku, kuchynskú linku a pod.
Ale, čo nikto nečakal, stalo sa. Došla kríza, ktorá kruto zasiahla a zasahuje do slabo ekonomicky rozvinutých regiónov. A zasahuje do peňaženiek obyvateľov. A nevieme, kedy sa skončí. A bojíme a bojíme.
Príjímame drastické opatrenia, ktoré nás stoja nemalé peniaze a ich efekt je niekedy veľmi sporný. Preferujeme drahé akcie pred rozumnými argumentami, chceme vládu silného vodcu, ktorý nás z tejto biedy vyvedie.
Pokiaľ si neuvedomíme, aké skutočnosti nás dostali na tejto súčasnej šlamastiky a aké poučenia nám z toho majú plynúť, tak sa môže veľmi ľahko opakovať táto situácia po prekonaní tejto krízy. Zvaľovať všetko na banky je najjednoduchšie, nesplatené hypotéky na americkom hypotekárnom trhu a "toxické aktíva" boli len poslednými kvapkami, ktoré spustili lavínu súčasných problémov a starostí. Súčasná globalizovaná situácia je komplexná a preto si žiada aj komplexné riešenia. A nie silácke reči, tie sa najľahšie tvoria.
Asi najťažie a najbolestivejšie doľahla táto situácia na ľudí, ktorí nemajú finančný vankúš na to, aby mohli aspoň ako tak prežiť aktuálnu situáciu, stratili prácu v regióne, kde to s prácou nebolo ružové ani za ekonomického boomu. Keby sociálna politika štátu nebola tak nepružná a nefexibilná .... a štát ľudí učil, ako sa hospodári s peniazmi ... štát nevytváral štátny dlh v čase ekonomického rastu ... nepodporoval "spriaznené duše" veľkými finančnými prostredkami zo štátneho rozpočtu ...
