Balancujeme medzi tým, ako byť soľou zeme a premieňať tento svet svojou slanosťou, tým, že rozprávame tu na zemi o tom, ako sa stať občanom iného kráľovstva, ktoré je založené na iných princípoch a pravidlách a vysvetľujeme, že sme vyslanci kráľovstva, ktoré len príde a ktoré zatiaľ nevidno a medzi tým, že toto kráľovstvo ešte neprišlo a vyrovnať sa s tvrdením, že možno ani neexistuje, že je márna naša snaha.
Balancujeme ako byť svedkom Božej lásky k ľudstvu a medzi tým, že je nás vidieť. Každý náš krok je podrobený kritike a hodnoteniu. S našim správaním sú spojené často vysoké očakávania a nádeje. Pre mnoho ľudí sme jediní ľudia, ktorí im o tom rozprávali a nemajú nás s čím porovnávať. Často je naše zlyhanie dôvodom, prečo určití ľudia zlomia nad kresťanstvom palicu. Balancujeme niekedy lepšie a niekedy horšie.
Balancujeme medzi tým újsť a vytvoriť si vlasný mikrosvet, kde to bude, ako kedy "nebeské kráľovstvo v malom", kde to každý bude presne vedieť, na ktorom mieste v Biblii je verš: "Som, ktorý som", "Ja som cesta, pravda a živoť". Nikto nám nebude klásť provokujúce otázky o istote nášho spasenie, o vzťahu medzi vierou a vedou a evolúci a medzi tým, nenechať tých ľudí naokolo napospas všetkých možných módnym trendom, ktoré sa v spoločnosti aktuálne vyskytujú. Zaujímať sa o ich svet, o ich problémy a starosti a snažiť sa pretlmočiť evanjelium to ich jazyka, aby tomu mohli porozumieť a rozhodnúť, či sa stanú občanmi Božieho kráľovstva alebo nie. Balancujeme niekedy lepšie a niekedy horšie.
Balancujeme medzi tým, ako vysvetliť, že dejiny kresťanstva sú komplikované a zaslúžia si, aby bolo vysvetlené, prečo ľudia v danej dobe konali, ako konali, aké ich hnali túžby a myšlienky a medzi tým, že sa stretávame s názorom, že kresťanstvo je zhnilé skrz naskrz a nie je mu už pomoci. Ako nevzdať ten boj a zároveň ako nezadupať toho, ktoré položil otázku do zeme a nezničiť ho. Ako vysvetliť, že Boh je láska a má rád ľudí a medzi tým, že v mene "Boha" určití ľudia v minulosti zobrali veci do svojich rúk a vykonali strašné veci. Ako nechať Boha byť ním samým a neprenášať na neho svoje predpoklady a dôverovať Bohu, že to s nami myslí dobre, aj keď to veľmi často tak nevyzerá.
Balancujeme medzi tým, ako neujsť z boja a dôverovať Božiemu vedeniu a medzi tým, že môžeme sedieť doma v teplúčku a nestarať sa o to, ako sa žije môjmu blížnemu. Balancujeme niekedy lepšie a niekedy horšie.
