Súčasná biblistika vychádza z predpokladu, že na začiatku neexistovala jedna interpretácia udalosti, ktorá sa stalo na Veľkonočnú nedeľu. Existovali ich niekoľko, nakoľko Ježišovou zvesťou boli oslovení ľudia z rozličných miest, z rozličných sociálnych skupín. Pristupovali s rozdielnymi predstavami, čo znamená Ježišova smrť a jeho zmŕtvychvstanie pre ich život. Podľa Vouga mali spoločné dve veci. Na jednej strane „jsou určité aspekty Ježišova života a jeho zvěsti předpokladem křesťanského sebapochopení raně křesťanských proudů, na druhé straně pohlížejí tyto směry na Ježišův příběh vždy také z pohledu daného jejich kulturním, intelektuálním, náboženským, zeměpisným a sociálním zázemím."
Nie pre všetky skupiny bolo podstatné vymedzenia sa voči Zákonu, ktorý je základom židovstva. Diasporné židovské skupiny, ktoré používali v synagóge Septuagintu, grécky preklad Starého zákona, sa stavali inak k otázke zákona ako skupiny, ktoré žili v Jeruzaleme v tieni druhého Chrámu. Pre niektoré skupiny táto otázka nebola v centre pozornosti.
Rekonštruovať ako vyzeralo rané kresťanstvo je veľmi ťažké, nakoľko sa dochovalo len zlomkovité informácie, ktoré sa týkajú jednotlivostí a jednotlivých kresťanských obcí. Vieme viac o skupinách, ktoré sa presadili v neskorších udalostiach a našli si miesto na slnku, ktoré sa dokázali odlíšiť a zároveň nanovo interpretovať základnú zvesť, ktorú prijali, v nových politických a sociálnych situáciach. O „židokresťanoch" Jakuba a konzervatívnych kruhov v Jeruzaleme, ktoré prestali mať vplyv na vymedzenie kresťanskej teológie, vieme veľmi málo. Stratili sa v behu dejín.
Podobne súčasné kresťanstvo stojí pred otázkou, čo je to znamená žiť a veriť Ježišovej zvesti v súčasnosti. Nakoľko je možné túto základnú zvesť tvarovať podľa súčasných podmienok a kde sú hranice možného snaženia. Ani prví kresťania nemali nič zaručené.
Literatúra:
Vouga, F.: Dějiny raného křesťanství. Brno : Vyšehrad - CDK 199
