Na chvíľu zastať ... a len tak si sadnúť a rozmýšľať na tým, aké rozhodnutia ma doviedli až na toto miesto, akým možnostiam výberu som bola konfrontovaná cez pracovný týždeň, mesiac, rok.
Na chvíľu zastať ... a premýšľať na tým, aké sny som mala, keď som bola malá a ako sa tieto moje sny vplyvom reality menili a ako sa ja menila, ako som o niektoré sny prišla a ako boli niektoré sny obetované kvôli vonkajším okolnostiam.
Zastať a premýšľať. Klasť si tieto otázky je však niekedy veľmi nebezpečné. Premýšľanie môže totiž privolať a obnoviť zabudnuté spomienky, potlačené zážitky a nevyriešené konflity z minulosti.
Ale je to potrebné. Uvedomujeme si pritom, nakoľko sme boli len "vlečení" udalostiami a nakoľko sme sa sami rozhodovali o svojom živote. Aké kompromisy sme uzatvárali. Akým ťažkostiam a prekážkam sme čelili, a aké nádeje a úspechy sme mali. Pokiaľ nečelíme nejakej pohrome alebo katastrofe - v prírode, v rodine, v práci, tak sa nám do toho väčšinou nechce. Nemá to najvyššiu "prioritu" v našom živote. Nečakajme na katastrofu, a riešme to postupne, krok po kroku. Ako, kto môže.
O pár dní si pripomenieme 20. výročie zmeny režimu. Je to dobrá príležitosť na to. Ako sme sa ne/zmenili, ako sa ne/zmenila spoločnosť, mravné postoje.
PS: Psychológia a psychiatri neodporúčajú túto činnosť vykonávať ľuďom, ktorí trpia duševnými chorobami alebo majú úzkostlivé stavy. Túto činnosť smú vykonávať len pod dozorom ošetrujúceho lekára.
