Človek, ktorý prešiel klasickou školskou dochádzkou, je ovplyvnený myšlienkovou konštrukciou, kde len to, čo sa dá dokázať vedeckými metódami, je možné a je to fakt, ktorý je nutné prijať. Keď dokážeme existenciu Boha, bude to jasné, ako to, že 1 + 1 = 2.
Táto myšlienková konštrukcia vychádza z dvoch predpokladov:
1. Boh existuje v troch rozmeroch - hĺbka, dĺžka a šírka
2. Len to, čo sa dá overiť vedeckými metódami, je vedecky možné a teda akceptovateľné
Odpoveď znie, nedá sa vedecky overiť, či Boh existuje na základe laboratórnych výskumov. Pokiaľ by sa dala vedecky overiť, tak by sme nemali vieru v Boha, ale poznanie Boha. Keby Boh chcel, aby sme mali poznanie o ňom, tak by sme ho mali. Ale On sa rozhodol, že dostaneme len určité stopy, ktoré je možné vykladať tak, že sú to prejavmi jeho existencie alebo sú to len náhody. List Židom charakterizuje vieru ako "podstatu toho, čoho sa nádejeme a dôvodom toho, čo nevidíme. (11,1)
Poznanie je, že vieme, čo bolo včera, New York nie je hlavné mesto štátu New York, píše sa rok 2009. Viera je niečo úplne iné. Je to spoľahnutie na to, že zajtra vyjde slnko a možno bude pekne, že sa dožijeme zajtrajšieho rána. Verím, že v najbližších piatich rokoch nezomriem, a tak si zoberiem spotrebný úver.
Obidve majú svoje opodstatnie a svoje miesto v živote človeka. Poznanie i viera vám dajú len to, čo sa obsahujú. Poznanie vám povie, aký bol stav včera a aký je aktuálne, ale nedá vám dôvod, prečo žiť a námahať sa na tomto svete. Viera vám bude sprievodcom, keď sa bude v časoch nepriazne, kedy sa bude zdať, že svetlo na konci tunelu je veľmi ďaleko. O viere dá sa veľa hodín meditovať, ale najlepšie je žiť ju. A spoznávať Boha a dešifrovať jeho stopy, ktoré máme okolo seba.
