Realita nášho sveta je veľmi komplexná a rôznorodá a aby bolo možné sa v nej orientovať a porozumieť jej, tak každý človek si musí vybrať z tejto reality časti, ktoré ho aktuálne zaujímajú. Aké fenomény a problémy sa ho týkajú a ktoré majú vplyv na jeho život. Z mora rozlišných informácií vybrať tie, ktoré sú pre neho podstatné.
Každý z nás otvára Bibliu s určitým úmyslom. Buď aby našiel odpovede na svoje otázky alebo načerpal sily na ďalší úsek života s Bohom. Aby zistil, čo učí cirkev alebo našiel argumenty, prečo je kresťanstvo nepotrebné. Pokiaľ čitateľ hľadá odpoveď napríklad na to, čo učil Ježiš Kristus, tak nebude pozerať si Starý zákon, ale bude hľadať v evangeliách, čo učil. Ale pokiaľ chce porozumieť narážkam, ktoré Ježiš používal, tak si musí prečitať aj starozákonných prorokov aj ostatné knihy Starého zákona.
Zároveň každý z nás má určitú predstavu o tom, kto je Boh, Ježiš Kristus, Duch Svätý - ako by sa mali správať, prečo nekonajú, ako by mali konať. Máme rôzne predstavy, na ktoré mnohokrát hľadáme v Biblii argumenty, prečo by to malo byť tak a nie inak. Pokiaľ si myslíme o Bohu, že je napr. despota, ktorý človeku nechce dopriať jeho šťastie, tak budeme hľadať v Biblii argumenty, prečo je to tak.
Nikto z nás nečíta Bibliu nezaujate. Sama Biblia je zaujatá. Nerozpráva príbehy všetkého stvorenstva, ale príbeh malého národa, ktorého myšlienkové koncepcie patria medzi základné koncepcie európskej civilizácie. Do centra pozornosti dáva veci, ktoré považuje za dôležité a veci, ktoré by vedcov zaujímali, ju nezaujímajú. Napr. vieme, ako sa volali pôrodné babice Mojžišove, ale v akej egyptskej dynastii sa narodil, to už pisateľ 2. knihy Mojžišovej nepovažoval za podstatné uviesť.
