Pýcha a pokora - často vnímané ako dve vzájomne si protikladné vlastnosti. Ako cnosť a neresť. Pýcha ako nežiadúci stav a pokora ako požadovaný stav na základe príkladu Ježiša. Kresťanská tradícia bola presvedčená o zhubnom vplyve pýchy, a preto ju tvrdo odsudzovala. Aký pozitívny vplyv by mohla mať pokora, kedy spoločnosť bola ochotná ju uplatňovať v praxi, o tom cirkev dlho len snívala a sníva.
Obe, pýcha aj pokora, potrebujú nejaký bod alebo osobu, ktorá by dokázala tieto pojmy definovať. Obe termíny sa majú svoj pôvod v Biblii, kde sa viažu na Bohu. Jedna ako odvracanie sa od neho až k možnému pohŕdaniu voči Bohu a druhá ako uznanie vlastnej malosti a nedostatočnosti voči Bohu.
Tieto pojmy sú podľa mňa viazané na kresťanský myšlienkový svet, v nich majú svoje miesto. Pokiaľ by sa mali uplatniť aj v inej spoločnosti založenej na inej tradícii alebo východiskových bodov, musel by sa nanovo definovať, čo ich zdrojom a kto je ich garantom a kto sa stará o to, aby boli zachované a dodržiavané v praxi.
