Meno zakladateľa nevieme, v spisoch skupiny je označený ako Učiteľ spravodlivosti. Na otázku, kto to bol, existujú rôzne hypotézy. Vie sa o ňom, že sa pohádal so svojím veľkňazom. Na protest voči tomu odišiel do púšte so svojou skupinou, kde založil vlastnú komunitu, ktorá bola sebestačná na okolií. Kto bola táto skupina? Väčšinovo prijímaná hypotéza je, že to boli esejci, ktorých spomína Jozef Flavius vo svojej knihách Židovská vojna a Starožitnosti. Iné hypotézy sú, že to bola iná skupina ľudí, ktorá zdôrazňovala knažstvo alebo hrnčianska manufaktúra. Toto všetko sa odohralo buď za vlády Jonatána Makabejského alebo neskôr. Ježiš z Nazareta ním nemohol byť - narodil sa v období, kedy bolo ich náuka už rozvinutá a prešla rôznymi fázami vývoja učenia.
Jozef Flavius vo Židovskej vojne charakterizoval esejcov ako veľkých humanistov, ktorí milujú čistotu, na seba a na ostatných kladú vysoké nároky, nenávidia bezprávie. Pre ich náuku je typický prísny dualizmus. Sami seba označovali za synov svetla a svojich protivníkov za synom tmy. Boh podľa nich stvoril dva duchy: ducha pravdy a ducha klamu. Ich úlohou je bojovovať o ľudstvo a prikloniť si ich na svoju stranu. Všetko je v Božích rúkach. To čo sa má stať dnes o 20.00 hodine je presne určené a stanovené. Ľudská aktivita na tom nič nezmení. Očakávali dvoch Mesiašov - jedného z rodu Dávidovho a druhého z Áronovského rodu. Ich cieľom bolo byť rituálne čistí, dodržiavať príkazy a zákazy Tóry. Vytvorili si vlastný kalendár sviatostí, ktorí sa líšil od väčšinového. V iné dni slávili svoje sviatky.
Ježiš z Nazaretu poznal ich myšlienky a niektoré z nich sa objavujú aj v evanjelii. Medzi synmi svetla sa má prejavovať láska, ale nie voči ostatným. Voči ním len nenávisť. Narozdiel od nich Ježiš hlásal, že máme milovať všetkých bez rozdielu. Aj svojich priateľov aj nepriateľov.
Počtom malá skupina, ktorú nemali radi ani farizejovia, ani saducejovia, ani vládnúca hierarchia. Ostro sa voči nim vyhrazovala a vytvorila si vlastnú komunitu so vlastnými sviatkami, rituálmi a komentármi ku prorockým spisom Starej zmluvy. Zároveň však svojimi myšlienkami obohatila vtedajší svet.
Literatúra: Flusser, D.: Esejské dobrodružství. OIKOYMENH. Praha, 1999
