Mnohokrát je rozpor medzi konaním a hovorením kresťanov. Mnohokrát jednu vec hovoria a druhú vec robia. A okolie potom nevie, čo si má vybrať. Má uprednostniť konanie alebo hovorenie. Čin alebo slovo? Konajú preto, lebo majú nejaké postranné úmysly alebo to myslíme úprimne? Hovoria to zo "srdca" alebo sa to od nich očakáva? Okolie, funkcia v cirkvi? Čo si vybrať? Na základe akého kritéria alebo pravidla?
Postoj ku kresťanstvu, k cirkvi a jej zriadeniu si okolie vytvára na základe skúseností s ľudmi, ktorí o sebe hovoria, že sú kresťania. Kresťania sú "chodiace reklamy". V dobrom aj v zlom. Mnoho ľudí si povie, že kresťanstvo je "staromodné, nie je vhodné pre ľudí 21. storočia" na základe jednej skúsenosti, ktorú majú s kresťanmi, aby ich presvedčili, že kresťanstvo stojí za to. A kresťania mnohokrát zlyhávajú v tom.
Čo s tým? Rátať s tým, že v tejto situácii sa môžem/môžeme ocitnúť. A vediac, že sme len nedokonalí ľudia, ktorí potrebujú Božiu milosť, aby sme mohli ísť ďalej a svedčiť o Božej láske. Sme len hlinené nádoby, ktorým bola zverená dôležitá úloha. Kresťanstvo je totiž predávané svedectvo, ktoré sa predáva z generácie na generáciu. A okrem veľmi zriedkavých prípadoch sa ľudia zoznamujú s evanjelium skrze ľudí.
