Medzi konanie, ktoré je žiadané, podľa tohto prikázania patrí poslušnosť voči svetskej vrchnosti. Túto poslušnosť zakladá na R 13,1 a Tit 3,1 a 1 Petra 2,13. Protiviť sa tejto vrchnosti je možné tým, že buď klameme svoju vrchnosť, sme voči nej neverní, neposlušní a nerobíme tak, ako nám to prikázala svojím telom či statkom alebo hovoríme zle o svojej vrchnosti, preklíname ju, verejne alebo tajne ju ohovárame, nemodlíme sa za ňu a repceme proti nej. Na základe 1 Petra 2,19 argumentuje tým, že vrchnosť, či dobrá alebo zlá, môže uškodiť len telu alebo statku a nemôže poškodiť dušu človeka. Iba pokiaľ by sa dopúšťala krivdy voči Bohu a ľudu, a to vtedy, keď ešte nebola kresťanská alebo ako by si vraj počítal Turek.
Znášať krivdu nie je na škodu duši, naopak to podľa neho dušu skôr napravuje, zlepšuje, i keď to ide na úkor tela alebo tovaru. Ale dopúšťať sa krivdy, to dušu kazí. To je podľa Luthera príčina, prečo je svetská moc menej nebezpečná ako duchovná moc. Duchovná moc môže škodiť, tým, že sa dopúšťa krívd ale i tým, že zanedbáva svoj úrad a hľadí na iné záujmy akoby boli lepšie ako svetské skutky moci. Veriaci ľud vie len to, čo počuje od duchovnej moci a na základe toho verí a koná.
Svetská moc nemôže napáchať mnoho škody, lebo jej pole pôsobnosti nesúvisí s vierou a s prvými troma prikázaniami. Od svetskej moci nezávisí viera, viera k Bohu ide svojou vlastnou cestou. Ľud by sa nemal búriť voči svetskej vrchnosti kvôli rôznym prechmatom alebo problémov, ktoré by v spoločnosti mohli nastať. Zároveň uznáva, že aj v svetskej moci je mnoho neporiadkov.
Vyžaduje od pána veľa múdrosti, nesmie si počínať podľa svojej vôle, ale musí brať na zreteľ, aké sú potreby jeho poddaných a hľadať skôr ich prospech ako svoj. Panovník by sa mal vzdelávať a mali by mu byť predčítané historické príbehy zo svätých i pohanských kníh, aby v nich našiel príklady a naučil sa umeniu vládnuť. Podľa neho príklady zo života a z dejín mu dajú viac ako zákony a právnické úvahy.
Vymedzuje tri úlohy, ktoré by vlády mali urobiť. Za prvé, by mali zamedziť obžerstvu a opilstvu, lebo sú zbytočné a drahé. Je proti nákupu drahých korení, dá sa podľa neho dobre žiť aj bez nich a zbytočne vyčerpávajú hospodárstvo krajiny. Za druhé, zabrániť vysokým výdajom na šatstvo a za tretie, proti úžerníckym kúpam na úrok, ktorá podľa neho ničí krajiny, mestá i ľudí. Prihovára sa za zásah svetskej moci v prípade, že duchovní úradníci ľud zaťažujú, nakladajú mu bremená a vymáhajú ich bezohľadne. Podľa neho nie je žiadna iná moc alebo iný prostriedok, ktorý by to zariadil inak.
Lutherova charakteristika vrchnosti je konzervatívna. Ľud sa nemá búriť voči svetskej vrchnosti kvôli prechmatom, ktoré by spôsobila vo svojej činnosti. Zároveň žiada, aby panovník bol vzdelaný a nehľadal len svoj vlastný prospech, ale prospech svojich poddaných. Pokiaľ by duchovní úradníci chceli od ľudu veľké bremená, chce Luther, aby svetská vrchnosť zasiahla do právomocí duchovnej vrchnosti.
Literatúra:
Luther, M.: O dobrých skutcích. Praha : Kalich 1987
