Biblia sa skladá z dvoch častí: zo Starého a Nového zákona alebo Starej zmluvy a Novej zmluvy. V Biblii dáva Boh ľudom svoj zákon/zmluvu. Boh, ktorý je nepopísateľný,ťažko definovateľný bežnými slovami, uzatvára so svojim ľudom dohodu otom, ako bude vyzerať ich vzťah. Medzi tým, ktorému je daná všetká moc na nebi a na zemi a medzi tými, ktorí veľmi často myslia len na seba. A teraz uzatvára zmluvu alebo dáva zákon? Ťažká otázka. Zákon? Vyjadruje, že sú dve strany. Jedna strana, ktorá dáva zákony, teda zákonodarca. A druhá strana, ktorá prijíma zákona, teda adresát. Jedna je v nadriadenom postavení a druhá v podriadenom postavení. Jedna rozkazuje a druhá uskutočňuje a vykonáva.
Zmluva? Je to vzťah medzi dvoma rovnocennými stranami, ktoré sa rozhodli, že svoje vzájomné práva a povinnosti upravuje zmluvou. Je na nich, ako sa dohodnú, pokiaľ neporušujú všeobecné pravidlá v danej spoločnosti.
V kresťanstve je zakotvený rozdiel medzi Bohom a ľudmi. Človek sa nemôže stať bohom a len Ježiš Kristus, bol Bohom a človekom - on je však výnimkou z pravidla. Medzi človekom a Bohom je veľká priepasť, ktorú mohol prekročiť len Ježiš Kristus. Z tejto pozície je Boh zákonodarca, ktorý dáva zákon. On určuje, čo je hriech a čo nie je. Čo je dovolená robiť v sviatočný deň, ....
Ale Biblia zároveň hovorí, že Boh sa aktívne zaujíma o nás, chce pre nás to len najlepšie. Z tejto pozície je to zmluva.
Na jednej strane, je to zákon/zmluva medzi dvoma nerovnako postavenými stranami a na strane druhej medzi osobou, ktorá chce mať vzťah s ľudmi a ponúka im túto možnosť a človekom, ktorý na túto možnosť odpovedá. Buď, že to akceptuje alebo to odmieta.
Či budeme hovoriť zmluva/zákon, závisí aj od toho, ako vnímame Boha. Či vnímame Boha ako toho, ktorý nám chce len niečo prikazovať alebo zakazovať. A "nedovolí mi poriadne žiť a užívať si života". Alebo či vnímame Boha, ako toho, ktorý má záujem o nás, o naše starosti.
Tak teda zmluva alebo zákon? Alebo iné slovo?
