Za celú históriu mala Hippokratova prísaha viacero modifikácií. Ani nie som si istý, či sa ešte dnes vykonáva nejaký sľub. Dávno v minulosti platilo slovo. Zo zásady hrdosti a úcty sa nezrádzalo. Zbabelci zrádzajú! Potom možno špekulanti moci a vyrobený, či motivačne podmienený strach. Dnes asi vieme, ako ťažko platí litera písomných zmlúv. Vždy je to o krásnych, čestných a charakterných vlastnostiach človeka - etický kódex. Ten môže byť všeobecný a profesionálny. Dnes sa možno výrazne formuje stavovský kódex, keď stav financovania istej skupiny profesionálok je hlboko poddimenzovaný v porovnaní s okolitými krajinami.
Ponúkam jednu veľmi jednoduchú a výstižnú formu Hippokratovej prísahy do pozornosti každému človeku v jeho osobnostnom raste a ako záruku tvorby životných a etických kreditov v láske nielen nám súčasníkom tak potrebných, ale aj budúcim generáciám v zdraví a radostiach:
„Spôsob svojho života zasvätím podľa svojich síl a svedomia prospechu chorých a budem ich chrániť pred každou krivdou a neprávosťou. Ani prosbami sa nedám usvedčiť o podaní smrtiaceho lieku, ani sám k tomu nedám nikdy podnet. Rovnako tak neposkytnem žiadnej žene prostriedok na vyhnanie plodu. Zachovám vždy svoj život i svoje umenie čisté a bez akejkoľvek viny.“
Text Hippokratovej prísahy som v minulosti zaznamenal vo dvoch uvedených zdrojoch:
Slovenský denník 25.4.1992
Slovo č. 12/1992
Trnava 1.12.2015
