Asi som bola naivná a žila zabudnutá niekde v starých dobrých časoch, keď som si myslela že také veci sa nedejú, respektíve dejú, ale len niekde po baroch, kluboch, či na rôznych párty...
Čo vám budem hovoriť, tiež som mala mladosť bujarú a skúsila kadečo, nebudem sa teraz predsa hrať na svätú, to nie, ale pri podrobných opisoch toho, ako sa cez prestávku urobí na lavici čiara bieleho prášku a dávajú si pekne rovno v triede do nosa, som pre istotu zatriasla hlavou, či dobre počujem. Cez prestávku? A rovno v triede?
Celé to moja neter zaklinovala slovami: "vieš, nebyť školy, v živote po nich nesiahnem". Zdôverila sa mi tiež, že keď sú prázdniny a je doma, ani ju len nenapadne dať si nejaké éčko, perník alebo niečo obdobné, no akonáhle vstúpi do triedy, automaticky je na ňu vyvíjaný tlak spolužiakov. Vraj je to bežné a "normálne" nielen u nich na škole, ale aj v iných v meste (podotýkam, nie som z Ba) sa pekne po zvonení medzi hodinami "posilniť". Alebo najlepšie hneď ráno, čerstvo po príchode.
Dokonca mi rozpovedala príbeh svojej kamarátky, ktorá sa prvý krát dostala k pervitínu práve na strednej a došlo to s ňou až tak ďaleko, že skončila na odvykačke.
Viem, áno, žijeme v dobe skazenej, drogy sú na každom kroku, no naozaj ma to šokovalo. Je mi z toho úplne na zvracanie a na jazyk sa mi tlačí otázka, ako je to možné? Ako to, že to cez vyučovanie nikto nevidí?
Niekto by možno povedal: stará, zobuď sa, kde žiješ? A fakt nebyť toho večera a toho rozhovoru, žila by som v slepej domnienke, že to nie je až také zlé.
Možno je to len o povahe deciek, o výchove a prevencii, možno... no už teraz sa začínam desiť toho, keď moje zatiaľ školou nepovinné deti budú do školy musieť jedného dňa nastúpiť.
Vždy som si myslela, že školy sú inštitúcie, kde sa také dačo a v takej miere jednoducho diať nemôže, ale sakramentsky som sa mýlila.
