Koncept „Beyond GDP“ je to že potrebujeme nové meradlo na meranie rozvoja.
Skratkou HDP sa zvykne určovať (komentovať) aj blahobyt a šťastie ľudí žijúcich v danej krajine.
Ak sa však pozrieme napríklad na ľudí žijúch v Dánsku alebo Švédsku, ktorých zvykneme zaraďovať medzi tých najšťastnejších na svete. Tieto prosperujúce spoločnosti sa nachádzajú blízko vrcholu väčšiny meraní (štúdií) kvality života, šťastia, a sociálneho blahobytu. Je zaujímavé, že ľudia žijúci na Costa Rice, podľa tých istých meraní (štúdií), sú vlastne šťastnejší napriek tomu, že HPD per capita Costa Rici je iba ¼ HDP Dánska a Švédska. V skutočnosti čím viac sa pozeráte na údaje o porovnaní bohatstva a úrovňou ich šťastia, tým je ťažšie vidieť vôbec nejaký vzťah hneď ako sa dostanete za úroveň chudoby.
Posledných 75 rokov HDP bolo základným meradlom národného ekonomického pokroku. Dôvodom prečo sú USA považované za svetovo najviac prosperujúci národ je to že majú najvyššie HDP. Ekonómovia, politici a iní predstavitelia považovali za samozrejmé to že čím vyššie HDP tým sa majú obyvatelia lepšie. HDP je jedno, že čo mi konzumujeme, ako spravodlivo je bohatsvo krajiny rozdelené, alebo to či peniaze ktoré utrácame sú naše alebo požičané od budúcich generácií. Je celkom možné že štát s celosvetovo najvyšším HDP má tiež najvyššiu mieru chudoby a najvyššiu úroveň štátneho dlhu.
HDP sa zvyšuje vtedy keď peniaze zmenia majiteľa. Keď sa rodina rozpadne a deti potrebujú náhradnú starostlivoť tak sa HDP zvyššuje ale nie vtedy ak sa rodičia úspešne starajú o svoje deti. Ľudia, ktorí nakupujú na kreditné karty veci, ktoré nepotrebujú zvyšuju HDP ale tí čo šetria a žijú striedmo tak tí nie, keď to vidíme z tohoto pohľadu tak ekonomicky najproduktívnejší ľudia sú tí ktorí najviac míňajú, ale tí čo sú zdraví a v šťastných manželstvách, varia doma, chodia pešo do roboty, pestujú zeleninu a nefajčia sú neviditeľný pre ekonomiku.
V posledných rokoch sa HDP značne zvýšilo, vďaka úniku jedovatých látok, ako sú napríklad katastrofa Exxon Valdez a boom v stavbe väzení. Zatiaľčo prírodné zdroje ako sú rieky a oceány, ornice a lesy, ozónová vrstva a atmosféra sú v podstate považované sa bezcenné samozrejme pokiaľ sú neni využívané a premenené né zisk alebo príjem. Ale aj vtedy HDP meria len výslednú ekonomickú aktivitu, ktorá je vo svojej podstate zavádzajúca. Ak ekonóm Mark Anielski upozorňuje na to že počíta vyčerpávanie prírodných zdrojov ako bežné príjmi a nnie ako likvidáciu majetku preto HDP „porušuje ako základné účtovné zásady a zdravý rozum.“
Jednou z príčin prečo aktuálna finančná kríza prekvapila ekonómov je že systém, ktorý používame na meranie náško ekonomického blahobytu nás zradil. Ekonómovia nezaregistrovali, že euforický rast svetovej ekonomiky pred poklesom v 2008 bol v skutočnosti absolútne neodržateľný. Teraz je už jasné, že veľa z toho ohlasovaného ekonomického rast bola len bublina. Preto vyvstávajú otázky – Ak by sme mali lepšie merania boli by sme videli tieto problémy skôr? Boly by vláde schopné prijať preventívne opatrenia na zabránenie alebo aspoň minimalizácie tohto zmätku?
Myslím,si že v dnešnom svete kde vyvstáva otázka ochrany životného prostredia, nerastného bohatstva, enorgetickej bezpečnosti je nový pohľad na ekonomoj správny.
V tomto prípade ide o zahrnutie enviromentálnych problémov do pohľadu na rozvoj krajiny.
Samozrejme netreba zabúdať, že ekonomické faktory sú tiež dôležité ale keď napríklad vyrúbeme 1ha lesa tak máme síce xy dvera, ale nemáme ten 1ha lesa a určite nás bude niečo stáť to že ho nemáme alebo to že ho späť vysadíme. HDP v dnešnej podobe však na tento fakt zabúda. Či by to však zabránilo ekonomickej kríze si to však nemyslím, ale ak by tam bola započítana aj práca ľud tak by to bolo možno zmenčilo dopad ekonomickej krízy.
