Je piatok poobede.
Vonku svieti slniečko a je pekne nasnežené (áno, aj tu vBratislave). Človek by čakal, že v práci nebude panovať žiadne vražednétempo. Veď prečo aj, stačí že je piatok. Škoda, že je to len očakávanie.
Skoro sa stmieva.
Treba však veriť, že aj zajtra na nás zasvieti slniečko a zlákanás ísť si zagúľať toho snehuliaka, zaboriť tvár do snehu, alebo len tak hodiťpo niekom srdečný biely pozdrav.
Ešteže sa večer môžem pozerať na tú moju Superstar.