Klasický samozáber, dopredu natiahnutá ruka s foťákom - minimálne mierny narcista. Krásna tvár, ešte krajšie telo (pozitívum - namiesto do drog, investuje do proteínov a fitka). Charakter sa vydefinuje postupne, teraz mi musí stačiť, že vie úžasne bozkávať. Čím sa živí, alebo čo vyštudoval ? - nepodstatné, stačí že sa mu pri úsmeve robia jamky na lícach.
No, na porazenie, keď sa musím zmieriť s tým, že v podstate neviem, čo za človeka z pozície „frajera" ovplyvňuje život a možno aj budúcnosť môjho dieťaťa! Netuším z akého prostredia a rodiny pochádza a moja dcéra nechápe, načo je to dôležité vedieť. A možno(?) má aj pravdu. Nikde nie je napísané, že doktorská rodina zaručí intelegenciu. Zručný remeselník môže splodiť syna s obomi rukami ľavými. Naopak, smetiar vychová učiteľa, banková manažérka pochádza z chudobnej rodiny rozvrátenej alkoholom a skvelá krajčírka má brata v base za vykrádačky.
Ale, predsa, bola by som spokojnejšia, keby som vedela, ze mi dieťa fláka školu kôli niekomu „pozitívnemu". V zmysle jej „krvnej skupiny".
„Už si úplne, ako babka!", okomentovala zdôvodnenie mojej lustrácie dcéra a ja som si uvedomila, že „panebože, má pravdu!" Ale pravdou je aj to, že gény sa dedia. Smola je, že tie negatívne si v zaľúbenosti radšej nikto nevšíma. Hlavne, keď má osemnásť.
Napriek dobre mieneným radám okolia sa aj moja generácia vrhala do vzťahov s ľuďmi, ktorých genofond predkov príliš neimponoval naším rodičom. Ale, niečo sme si dokázali vyselektovať aj sami. Do Fera Ixypsilona som sa nikdy nezaľúbila, aj keď vyzeral veľmi dobre. Lebo som vedala, že ešte v osmičke slabikoval, umýval sa tak raz mesiac, dom im padal na hlavu a otec im celé dni presedel v krčme. Za to on, ako dieťa určite nemohol, ale môže za to, že zostal na tej istej úrovni. A možno nemôže ani za to, jednoducho nemal z čoho čerpať. To ale neznamená, že s ním nemôže byť šťastná nejaká iná žena. Ja by som si s ním nemala čo povedať. Keď prudké zaľúbenie časom vyprchá, treba mať nejaké spoločné témy. Murovanie a kopanie na záhrade medzi tie moje top nepatrí.
Vtedy fungovala prirodzená, nenásilná kastácia. Dnes to nie je také jednoduché. Každý piaty dvadsiatnik má auto, nie je problém namotať babu cez internet a randiť aj v sto kilometrovom okruhu od domova. A to už sa potom ťažko zisťuje, čo za partia sa skrýva za tým dokonalým chrupom z fotky.
Po rokoch skúsim zabojovať proti predsudkom znova. Bude treba knokautovať tie moje a pripomenúť si, že láska je to najdôležitejšie a najkrajšie v živote. Nedá sa s ňou kalkulovať ani vyjednávať, nemožno ju naplánovať, prikázať ani zakázať. A hlavne, niekedy ani ten najlepší pôvod, vzdelanie či vysoké konto v banke nezaručia, že bude viac šťastná, ako boľavá.
