Máme to v rodine. Môj oco celý život podáva športku, teraz sa to tuším volá nejak inak. Keď mu mama čistila žalúdok, že vyhadzuje peniaze do luftu a ešte aj po operácii žlčníka vyvoláva a otravuje z nemocnice, aby mu nezabudla podať jeho tri stĺpce, sa vyjadril, že on to robí pre nás! Vraj, ak niekedy vyhrá, celý obnos rozdelí medzi mňa a sestru. Odvtedy sa náš potencionálny podiel znížil, lebo postupne pribudli vnúčatá, ktoré tiež zahrnul medzi čakateľov. Všetci vospolok mu držíme palce a úprimne mu želáme, aby bol úspešný! Raz to prísť musí!
Ale, opojenie z výhry som si už vyskúšala. Ešte na gymnáziu som podporila Červený kríž a cez prestávku som si za tri koruny zakúpila žreb. Zazvonilo, tak som ho otvorila až cez matiku. Pätdesiat Kčs!!! Ruky mi vyleteli nad hlavu a ja som letela pred tabuľu. Matematikárka okorenila moje šťastie hneď dvomi guľami. Jedna bola za odpoveď a druhá za zabudnutú domácu úlohu.
