Lásky jednej plavovlásky...

Keď som neskôr - na strednej škole - v akomsi slohu opisovala môj vysnený mužský ideál, opisovala som svoje spomienky.Bol tmavovlasý, tmavooký, s neuveriteľne dlhými mihalnicami pod hustou ofinou...Vážny, múdry, zodpovedný, dnes by som povedala introvert... Čo presne nás spájalo, nedokážem popísať. Faktom zostáva, že podobný druh náklonnosti sa mi vo vzťahoch nezopakoval. Najprv sa v lavici za mojím chrbtom ocitol náhodou, v ďalšom ročníku účelovo. Lístočky sme písali so všetkou náruživosťou siedmakov a keď sme začali byť podozriví, vymysleli sme tajné písmo. Ešte donedávna som mala odložený zažltnutý linajkový papier s pokreslenými klikihákmi a tajomnými značkami. Pokiaľ si pamätám, dalo sa od neho opísať všetko okrem slovenčiny. Býval v susednej obci a tak dostala miestna knižnica počas prázdnin zabrať. Požičiavala som si tri knihy týždenne, so železnou pravidelnosťou a moji rodičiasa šli pominúť od radosti. Oblečenie som vyberala pre tento účel starostlivo a prvú mascaru som si kúpila kvôli nemu. Jeho mihalnice však nebolo možné prekonať.V ôsmom ročníku sme už boli regulérny a triedou i učiteľmi rešpektovaný pár.Na rozlúčkovom večierku sme sa prvýkrát rafinovane pobozkali, jediac spoločnú slanú tyčinku, čo bolo zároveň aj zlatým klincom programu. Na rovnakú strednú školu sme sa nedostali a nové tváre našu pozornosť upútali na úkor našej vzájomnej.Míňame sa roky. Medzitým len útržky správ. Ženatý. Dieťa. V zahraničí...Predvčerom mi prišiel mail...:„Ahoj, náhodou som našiel tvoj blog a myslím, že si to ty....Nemám čas čítať na internete hocičo, ale tvoj som si prečítal celý...Včera si mala plodný deň na tvorbu, aj som Ti xcel prispieť, ale ... Aj keď som ten puding nikdy nemal rád, po prečítaní by som si ho dal... Zdá sa, si na sieti skoro celý deň (aj ked hlavne o pol noci)... keďže mám v práci mnohé obmedzenia, nedostanem sa na žiadny chat, ICQ a pod., ale ak si nájdeš chvíľku počas dňa na skoro online výmenu mailov, budem rád... Nekuká zo mňa možno žiaden "zaujímavý pracovný kontakt", len Ťa budem chvíľu otravovať, aby som sa o Tebe niečo dozvedel (obyčajná ľudská zvedavosť s troškou nostalgie a ešte neviem čoho). Doma som tak 2-3 krát do roka, najbližšie asi až v lete, ináč by som sa vnútil na ten puding, tak to ber ako náhodné stretnutie s bývalým /nielen/ spolužiakom... ...a PREPÁČ, stále mám pocit, že som dlžný nahlas Ti to napísať -bol som vtedy len malý hlupy chlopec z dzedziny, podľa toho som sa aj správal, musím doma pohľadať to tajné písmo a napíšem ti o tom viac...(ak by Ti čítal maily aj manžel :-))“ Ľubo..tento blog je pre Teba. Viem, že ho budeš čítať.Ked prídeš domov, vezmeme si zase badminton a nájdeme tiché miesto v B. Kúpeľoch. Pôjdeme na bicykloch a Ty mi prídeš oproti na prvý kopec - tak ako vtedy. Sadneš si do trávy a budeš ma vyzerať.Nezmenila som sa..mám len o dvadsať viac..to sa stratí....