Moje nepochopene vyjadrenie davnych pocitov sa mi zacina vykreslovat ako skutocnost ktora sa vlastne nikdy pochopit nedala. Ako vsetko ostatne aj tato myslienka dostala svoj cas a prilezitost na vysvetlenie. Myslienka ktora bola dosledkom mne uz neznamej priciny. A preto sa pozastavim . Tak ako su moje myslienky dosledkom cinov ci inych myslienok tak su aj pricinou dalsich dosledkov ktore vo svojej podstate zasa len priciny "konciace" dosledkom. V podstate vnimame dosledok ako negativnu stranku zivota lebo sa vaecsinou nezamyslame nad dosledkami pozitivnymi.Preto vzdy ak zazivame negativnu skusenost, hladame jej pricinu ale skoro nikdy nehladame priciny dosledkov pozitivnych. Vyzera to tak ze sa opakujem ale pravda je ze je to len dosledok niecoho;) Preco nas "pozitivny" svet plynie prakticky bez povsimnutia aj ked niekedy s plnou narucou radosti a krasnych emocii? Preco nehladame pricinu nasej radosti? Preco ked som nestastny, nespokojny, nahnevany hladam pricinu? Niekedy ju vlastne aj hned pozname, pripiseme ju na triko niekomu, alebo zosobnime nezivu vec ako pricinu nasho neuspechu ci inej negativnej skusenosti. Jednoduche. Odpoved ako vzdy vysi vo vzduchu;) Nase prave , vnutorne ja je prakticky cista bytost s pozitivnym nabojom, preto ak nase skusenosti su viac pozitivne, berieme ich ako samozrejmost, co sa da pochopit ako ze nasa bytost je naozaj ciste pozitivna zalezitost. Ak sme nahnevany.........., nase myslienky, emocie a ine pocity nesuhlasia (niesu rovne) s nasou podstatou bytia a preto sa dostavaju do rozporu a venujeme im zvysenu pozornost. Castokrat sa hnevame , lebo sa vlastne hnevat chceme, zurime lebo chceme zurit a to niesu dosledky situacie ktora sa prave odohrala ale dosledky nasej reakcie. Nasa prirodzenost skryta pod ruskami nasho ega je pritom nedotknuta . Ako ego zahaluje nasu podstatu tak sa menime navonok a uz nerozoznavame kto skutocne sme. Prirodzeny vyvoj cloveka ale aj vlastna neuvedomela skaza.
Nakoniec vsetko vychadza na povrch v nasich vztahoch. Ocakavame, tak velmi ocakavame ze si ani neuvedomujeme ze vlastne vyzadujeme. A prave v tychto okamihoch, ked nase ocakavanie nestretne okamzite pochopenie vstupuje na scenu nase ego a brani sa. Tu vstupuju na scenu vsetky negativa, zlost , hnev a ani niekedy nechapeme preco. Citime sa byt ublizeni a to len tym ze sme nieco ocakavali.
Pri jednom rozhovore som dostal otazku: "ked sa s niekym dohodnem na tu a tu hodinu a tu a tu minutu a nakoniec musim polhodiny cakat, nemal by som byt nastvany? no nenastve ta to? a ze to predsa nieje ocakavanie ale dohoda". Potreboval som par dni na to aby som aj sam sebe dokazal odpovedat. Nenastve. Dohoda je dohodou a potom nastupuje len ocakavanie splnenia. Vidime dosledok-neskory prichod a hned to zo seba vyplujeme alebo sa nastveme a odideme. Avsak je tu zase nejaky ten dosledok a pricina. Dosledok- neskory prichod zapricineny niecim o com my nevieme. Castokrat sa stane ze po vysvetleni to pochopime , uzname a spokojne odchadzame spolu;) Nakoniec, potrebujeme vlastne vysvetlenie od niekoho? Urcite nieje jednoduchsie uznat ze za to ze niesme spokojny si mozeme vlastne sami, preto volime kratsiu - negativnu cestu. Hromadime zlost. V neuvedomeni ze sa hnevame sami na seba. Hnevame sa ,ze to co sme ocakavali nebolo splnene a najdeme tisice dovodov preco to tak malo byt, a preco by to potom bolo spravne. Aby som prihodil o nieco tahsi pripad spytam sa preco cely dnesny den stal za................ Vlastne odpoved je jednoducha - nebolo to tak ako som si to predstavoval. Z toho vypliva ze moje ocakavanie nebolo splnene, o to viac ze vlastne moja poziadavka na krasny den sa nestretla s pochopenim mojho ega. Niektore krasne okamziky prichadzaju odnikial, jednoducha sa zjavia a citime sa stastny, spokojny a nic v tom nehladame . Povieme len aka nahoda , ake stastie ze sa to prihodilo.
Jeden priklad. Velka sutaz v nejakej neznamej discipline. Len jeden je sampion a len jeden je posledny. Pohlad na kazdeho z nich je uplne iny ako aj pohlad ich samych. Radost a stastie v ociach vyhercu a nespokojnost, mozno sebaobvinovanie ci okamzite vysvetlenie toho, preco je vysledok taky aky je u toho druheho. Ten prvy mozno nikdy necakal ze vyhra, ale je stastny aj ked sa nestretol so svojim ocakavanim skoncit napriklad na maximalne piatom mieste. Ten posledny vsak ocakaval ze vyhra a kedze nevyhral citi sa byt pokoreny. Co som tym chcel povedat? Vobec nic:) Alebo stale to iste, ze sme otrokmi nasich ocakavani. Vratim sa k pricinam a dosledkom. Kedze pricina sama o sebe je dosledok ,sprava sa ako energia. Je zname ze energia nevznika a nezanika, len sa meni, tak ako aj dosledok sa meni na pricinu dalsieho dosledku, povedal by som ze nasa podstata je nekonecna. Nevznika a nezanika, len jednoducho plynie.
Slepa ulicka
Vrchol, alebo spodok priepasti? Kedysi mi dobra kamaratka napisala mail v ktorom povedala, ze kazde tri ci styri tyzdne prichadzame na zivotnu krizovatku, na miesto kde sa musime velmi alebo aspon dost rozhodnut kade dalej. Prestal som to chapat takto obrazkovo a zistil som ze skutocne sa nieco deje kazdych par tyzdnov.Dojdeme na miesto ktore by som snad priradil vrcholu alebo spodku sinusoidy ktoru som davnejsie opisal.Mozno je to len nahoda, ale prave teraz mam pocit ze som sa vratil na ten spodny okraj , pricom viem ze som uz bol na vrchole. Zda sa ze v poradi v akom si vyberame je cesta ktora nas dovedie do jednoho bodu do ktoreho musime duojst tak ci tak, ale zda sa ze napriek tomu ze je to ten isty bod,ktory by sme dosiahli inou cestou je to uplne ina situacia. Hladam vysvetlenie ale momentalne si nieco take netrufam vysvetlit. Co je ten bod? Mozno paralelna uroven nasho bytia na ktorej sa nachadzame spolu s ostatnymi dosledkami pricom len jeden je aktualny ale aj ten len relativny. O tom kde sme a ako sa citime rozhodujeme len mi sami, aj ked sa niekedy zda ze princip pricina-dosledok ma este hlbsi (ale jednoduchsi) zmysel nez len premenu.
