Slovenčina moja drahá

 Hneď na začiatku treba všetkým horlivcom odkázať jedno. Ak chcete bojovať so vše objímajúcou angličtinou, vedzte, že to je márny boj. Mali by ste sa snažiť radšej opraviť nový školský zákon a uzákoniť angličtinu ako prvý povinný cudzí jazyk. Inak naše deti nebudú konkurencieschopné. Aj v Etiópii sa učia angličtinu už od prvej triedy.Na druhej strane rozumiem, že pokiaľ SMERáci chcú ulahodiť starým pánom zo SAV, musia sa podriadiť ich tradičnému purizmu. Nostalgii za starými časmi. Usmievam sa nad predstavou, ako profesori sedia vo svojich kanceláriách a vymýšľajú, ako nahradia slovo enter na našich PCčkach slovom ďalej. Mohli by sa už poučiť z tých desiatok rozkošných a dnes už len smiešnych snáh vymýšľať nové slová. V Čechách už na konci 19. storočia chceli nahradiť cudzie slovo švagr slovom sestrobrat a ja si ešte pamätám na lezúňa namiesto batoľaťa a zvrtlík miesto kľučky a podobné hlúposti. Namiesto toho, aby sme okamžite podporili práce našich jazykovedcov na slovníkoch, ktoré nám chýbajúAle to všetko by sa dalo prehltnúť, ak by sme si nepovedali to najdôležitejšie. Z návrhu zákona o slovenčine dýchla na nás znovu totalitná atmosféra, návrat, neschopnosť vymyslieť niečo nové, ne-hudecovské.  Minister so svojimi úradníkmi chce byť: a. utlačovateľom jazyka a jeho nositeľov, lebo on a jeho ľudia vedia najlepšie, ako máme hovoriť. Skrátka tatko minister a my, národ, sme nezodpovedné deti, ktoré treba poriadne potrestať. Ja preto navrhujem verejné tresty trstenicou, ako to bolo zvykom ešte za mojich čias v škole. Za výsledok vyšetrovania na ministerstve vnútra vo forme uznesenia, ktoré poslal minister Kaliňák zbitej kazašskej novinárke B. Marzec, by to musel byť poriadny výprask. Len sa tak červená od chýb.  Už sa teším, Ako bude Kaliňák ležať na dereši a Maďarič ho bude palicovať ako za starých čias. b. tí, ktorí zákon písali, chcú byť zároveň určovateľmi pohybu nielen dejín, ale aj nášho jazyka. Stádo predsa treba viesť. (Ešte stále pochybujete, že je to totalitný zákon?)c. a nakoniec, v návrhu sa čají zvyk, ktorý nám zaliezol pod kožu. Udavačstvo. Niekto nás totiž bude musieť udať, že sme prekročili zákon. Lebo Maďarič zatiaľ neplánuje zriadiť veľký úrad na kontrolu slovenčiny, ktorý by mal stovky zamestnancov. Bude musieť teda podporovať udavačov. A že bude trestať druhých a nie svojich, to mi snáď veríte. Takže sa asi zbytočne teším na výprask Kaliňákovi za ten paškvil, ktorý poslal chudere Marzec. Výprask je určený skôr pre demokratov, mimovládky, tých iných a najmä Maďarov. Skrátka broskyňa. Trochu prezretá, ale lákavá, červená. Len vo vnútri stále to isté jadro.A ako tento zákon prispeje k pocitu dôstojnosti občanov Slovenska, tak potrebnému, aby sme sa zbavili neustáleho pochybovania o našej vlastnej hodnote? Našej individuálnej, ktorá je oslabovaná provincionalizmom, i tej národnej, ktorá je oslabovaná našimi naivnými a úzkoprsými predstavami? Ako tento zákon prispeje k dospelému pochopeniu našej úlohy – ako národa a štátu – v Európe a vo svete? Nijak. Nakoniec, tak ako za Hudeca, sa naň zabudne. To je to najlepšie, čo sa nám môže stať.   Ale na jedno sa predsa len teším. Ako bude Týždeň napomenutý za veľmi výstižný a originálny titulok v čísle 50 a ako ho budú v SAV prekladať. Článok sa týka Pulitzerovej ceny za literatúru a vyšiel totiž podRozkošným  názvom „Temný motherfucker“.