Bod číslo jedna – „State control broadcasting should not be permitted.“ - štátom kontrolované verejnoprávne média by nemali byť dovolené, znie priam otrocký preklad. Tento bod evidentne nespĺňame. Podľa najnovších mediálnych zákonov, ktoré koalícia v parlamente odhlasovala, ideme opačnou cestou. Nová daň z elektriny, ktorú zaviedol minister kultúry Maďarič, síce spĺňa požiadavku nezávislosti, ale keďže nenaplnil a nenaplní prehnané očakávania výberu peňazí, zákon je nám nanič. Plán Maďariča, aby s ním verejnoprávne médiá každý rok podpisovali zmluvu o dofinancovaní STV a SRo a plnili zároveň jeho podmienky, čo majú vysielať, sa volá – ovládnutie verejnoprávnych médií. Ja si myslím, ako hovoria na Morave: „panáčku, tudy cesta nevede“
Bod číslo dva doslovne hovorí – „Manipulation under political influance is not acceptable“, čo znamená, že politická manipulácia s informáciami je v Európe neprípustná. Proti všeobecnému presvedčeniu si myslím, že hlavný politický vplyv na STV a SRo neprichádza cez ich financovanie, ale cez spôsob vytvárania televíznej a rozhlasovej rady, ktoré volia generálnych riaditeľov a médiá kontrolujú. Všetci túžime po kompetentných, nezávislých a hrdých osobnostiach, ktoré by sa postavili na čelo STV. Ale voliť takúto osobnosť majú kandidáti organizácií ako Zväz rybárov alebo Ľadových medveďov, ktorí otáčajú svoje hlavičky na koaličných poslancov z parlamentu ako slnečnice a bez ich podlievania a hnojenia neurobia nič. Kým nebudeme v parlamente schopní prijať nové podmienky vytvárania Rád tak, aby tam sedeli jasne identifikovateľní zástupcovia prezidenta, parlamentných politických strán a profesných združení z oblasti médií, požiadavka z Ľubľane o „editorialy independent public service broadcasting“ je na Slovensku nereálna.
V bode tri je najdôležitejšia poznámka, aby si novinári, ktorí pracujú v médiách verejnej služby, sami vypracovali také „guidelines“ pre svoju prácu, ktoré by im dovolili rozširovať investigatívnu žurnalistiku a bojovať proti „korupcii, extrémizmu a nepotizmu“ v našej vlasti. To znamená, aby nečakali, aké podmienky im určia politici, alebo Radou dosadení riaditelia, ale aby ukázali svoju profesionálnu pozíciu, ktorú budú musieť politici, občania i nátlakové skupiny rešpektovať. Nech využijú svoju popularitu a celebritné postavenie na sebaozdravovací proces. To si samozrejme vyžaduje solidaritu nielen medzi novinármi a pracovníkmi STV a SRo, ale aj širokú podporu všetkých novinárov. A to by sa, podľa Ľubľane, mali uchádzať o svoje miesta v médiách verejnej služby na základe verejných tendrov. Vedia si to predstaviť?
Občanom už potom zostáva len kliknúť si občas na web stránky STV a SRo a skontrolovať, ako čerpajú peniaze, ako spolupracujú so zahraničnými médiami a či sú lídrami modernizácie a digitalizácie na mediálnom trhu. Bohužiaľ, musím konštatovať, že na nevľúdnom a až pochmúrnom obraze médií verejnej služby na Slovensku je to naopak. A predsa som našla v ľubľanskej správe jednu humornú pasáž. Konferencia odporúča, ba priam zdôrazňuje, že len duálny systém verejných a súkromných vysielateľov je základným elementom demokracie. Kedy tento poznatok prejde do krvi aj u našich susedov, Rakúšanov, ktorých si niektorí naši neinformovaní odborníci berú za vzor, neviem, ale zasmiala som sa srdečne, keď som si prečítala, že konferenciu veľmi podporovala Austrian Development Agency.
