Minister Čaplovič totiž opäť vyťahuje z rukáva skvelé nápady. Učitelia a rodičia sa dozvedajú o jeho zámeroch prerábať tzv. školskú reformu z dielne jeho koaličného predchodcu. A vraj môžu o nich diskutovať.
Vystrelíme, uvidíme. Ak bude odpor príliš veľký, tak sa stiahneme. Mix populizmu a alibizmu. S minimálnou dávkou jasnej koncepcie.
Nebudem teraz analyzovať jednotlivé návrhy. S niektorými sa možno zhodnúť, prípadne uznať, že majú racionálne jadro. Otázkou zostáva, či je toto spôsob, ktorý lieči boľavé miesta nášho školstva. Neviem, čo mám urobiť, tak začnem šachovať s rozvrhom a počtom hodín. A toto je problém nášho ministra školstva. On nevie, čo má urobiť. Alebo...
Ak má rodina nevyhovujúci a zastaraný dopravný prostriedok, auto, môže k tomuto problému pristúpiť rôzne. Môže ignorovať realitu a zbožne dúfať, že to nejako pôjde ďalej. Veď keď to išlo doteraz. Alebo môže hasiť aktuálne problémy a tŕpnuť, či sa neprejavia v najnevhodnejšom momente. Prípadne sa môže o autíčko starať najlepšie ako vie a pravidelne ho servisovať. Tým však nezmení fakt, že automobil nespĺňa dnešné kritéria funkčnosti, bezpečnosti, ekológie či ekonomiky prevádzky.
Nie je tajomstvom, že náš školský systém je v mnohom nevyhovujúci. Zdá sa však, že vláda dáva jasne najavo ministrovi školstva a celej spoločnosti, že musíme vydržať so starou škodovkou. Je ochotná financovať nanajvýš výmenu sedadiel, vyvarenie blatníkov, ošetrenie laku, nevyhnutnú údržbu a dať všimné technikovi, aby sme zasa dostali na dva roky STK. Do modernejšieho auta, hoci ojazdeného, investovať nebude.
Tu končí prirovnanie. Nehovoríme totiž o autách, ale o ľuďoch. O našich deťoch, ktoré zverujeme tomuto systému od piatich rokov. O učiteľoch, ľuďoch, ktorí trávia s našimi deťmi bezkonkurenčne najviac času, a ktorí im môžu pomôcť v rozlete alebo ich na dlhé roky zabrzdiť. O rodičoch, ktorí nie sú nadšení, že ich deti „sa vezú v škodovke s jednou hviezdičkou, bez pásov a detských sedačiek".
Táto vláda jednej strany má v oblasti školstva príležitosť, akú nemala žiadna iná ponovembrová. Nemusí sa dohadovať so žiadnym koaličným partnerom. Za túto prevahu však zaplatila vysokú cenu a je v pasci populizmu. Nemôže a nechce robiť zásadné zmeny. Preto ministrovi určila vymedzený manévrovací priestor. A on robí pokusy.
Predsa si dovolím vypichnúť jednu konkrétnu vec. Školský vzdelávací program. Učitelia veľmi dobre vedia, o čom hovorím. Niektorým sa vyhodia vyrážky, len čo počujú tento termín. Spája sa im s maximom byrokracie a minimom reálneho účinku na pedagogický proces. Riaditeľom jeho zmeny (v nadväznosti na Štátny vzdelávací program) vytvárajú vrásky na tvári. Znamenajú totiž zmeny v zložení učiteľského zboru a úväzkoch.
Samozrejme, naše školstvo potrebuje zmeny. A to nielen nejaké kozmetické, ale zásadné a prelomové. Zmena so sebou prináša množstvo komplikácií. V tak citlivom organizme, akým je školstvo, je preto potrebné zmeny veľmi dobre zvážiť. A potom konať jasne a rozhodne. Aj napriek odporu (každá zmena vyvoláva odpor).
Dušan Čaplovič nekoná jasne a rozhodne. Nevie, čo má robiť. A tak skúša. Robí pokusy. Na ľuďoch.
Ak sa Vám blog páči, môžete ho podporiť TU.
