V posledných dňoch sa začali hromadiť námietky voči novému šlabikáru, tzv. Hupsovej Lipke (link >>TU<<).
Upozorňujú najmä na chýbajúci vzťahový a rodinný kontext a podporu individualizmu. Chýba im zrozumiteľne a jasne vykreslený kontext úplnej viacgeneračnej rodiny. Vyčítajú mu, že opúšťa jednoduchú realitu, v ktorej deti žijú, a príliš ich prenáša do virtuálneho sveta. Nepáči sa im, že opúšťa texty slovesnej tvorivosti a klasické texty slovenských autorov.
„Tieto postrehy dávajú spolu obraz vytrhnutia detí z koreňov, identity, nielen z povedomia príslušnosti k vlastnej rodine, no i ku vlasti. K tomu pridávam, že metodická či dokonca aj grafická zmätočnosť Hupsovho šlabikára nahradila pocit prehľadnosti a harmónie, pokoja, poriadku a prehľadu v "starej" Lipke," píše sa v spomínanom stanovisku.
Nechcem tu teraz púšťať oheň a síru, ani na nikoho útočiť, či obviňovať zo zlých úmyslov. Myslím si však, že toto je naozaj dôležité pre detskú dušu. Chcem preto z pozície otca, učiteľa (pôvodne som si podával prihlášku na učiteľstvo 1-4 ZŠ) i poslanca Národnej rady na to upozorniť a posunúť tieto oprávnené námietky k širšej verejnosti i predstaviteľom rezortu.
Budem túto otázku pozorne sledovať. Tento týždeň sa stretnem so zástupcami škôl a opýtam sa na to osobne aj ministra školstva. Budem rád, ak sa tieto veci vysvetlia v otvorenej diskusii a nestanú sa predmetom zákopovej vojny. Chcem, aby taká dôležitá otázka nezapadla prachom. Aby sme neboli pasívni a nenechali potichu prechádzať veci bez povšimnutia a bez rozlišovania, či je to dobré alebo zlé. Verím, že nám ide predsa o dobro našich detí!
Rodičia, viete z čoho sa vaše dieťa učí? Verím, že áno - s prváčikmi si väčšinou rodičia ešte robia domáce úlohy. Všimli ste si to aj vy, panie učiteľky (a niekedy aj učitelia)? Ako sa pracuje s novým šlabikárom vám? Používate ho (vraj sa dajú objednať aj iné)?
My doma aktuálne nemáme prváčika (najmladšia má štyri a tri deti sú už vo vyšších ročníkoch ZŠ), ale táto vec vo mne vzbudila pozornosť a aktivitu.
Dovolím si aj vlastný pohľad na spornú otázku týkajúcu sa rodinného prostredia, v ktorom žijú dnešní prváci. Súhlasím, že množstvo týchto detí žije v neúplných a rozvrátených rodinách. Rovnako som ale presvedčený, že väčšina týchto detí a ich rodičov nepokladá túto situáciu za ideálnu. Že to nie je ich slobodná voľba toho najlepšieho, ale smutný dôsledok rozpadu vzťahov a hlboké sklamanie a zranenie.
Je v poriadku, že v učebnici sú spomenuté tieto situácie, s ktorými sa dnešné deti bežne stretávajú a mnohé z nich ich prežívajú ako každodennú realitu. Ani klasické rozprávky, ktoré deťom čítame, sa nevyhýbajú komplikovaným rodinným situáciám (Popoluška, Janko a Marienka, Soľ nad zlato). Ale jasne definujú, čo je dobro a zlo, kde nastala chyba a čo je ideál.
Pokladám za dôležité, aby kniha ako šlabikár jasne definovala ako dobro, normu a ideál kompletnú rodinu otec, matka, deti, príp. širšie príbuzenstvo. A aby neplietla deťom hlavy zamieňaním toho, čo je bežné a čo je normálne. Áno, sú tu aj slobodné mamičky, rozvedení či ovdovení alebo siroty. Ale to je preto, že sa niečo pokazilo. Bez akéhokoľvek odsudzovania alebo ponižovania. Naopak, s úctou a pochopením.
Ak budeme totiž z falošnej tolerancie mlčať a nerozlišovať - aby sa niekto necítil náhodou zle - pomáhame deťom stavať základy ich budúcnosti nakrivo. A tým situáciu v ich osobných životoch i v spoločnosti len zhoršujeme. Falošná tolerancia, falošný súcit a nedostatok pozitívneho vzoru zneisťujú deti a mladých a berú im odvahu k rozhodnutiu zabojovať o ideál - kompletnú rodinu a celoživotnú manželskú lásku.
A ešte raz zacitujem:
„Záverom chcem pripomenúť, že ŠLABIKÁR nie je učebnica ako napr. Geografia pre 8. ročník, učebnica, obsahujúca INFORMÁCIE. V prípade šlabikára nejde o informácie! Šlabikár je prvý samostatný pohľad do sveta, po tom, ako dieťa vykročilo na cestu vzdelávania ... Dieťa v tomto veku je absolútne nekritické, VŠETKO prijíma a absorbuje, čo mu jeho prvá pani učiteľka dáva. Nový šlabikár dáva čistým deťom katechézu tohto sveta. Tu zažijú, že normálne je konzumovať každý deň (plytké) príležitosti na rozptýlenie, najzaujímavejšie a najpodstatnejšie sú veci okolo mňa (ľudia sa menia ako kulisy), najčastejšie je pri mne len jeden rodič a najmä životom sa netiahne žiadna zrozumiteľná línia (RODINA), žiaden hlbší kontext (SVIATKY, KRAJINA, NÁROD, nebodaj CIRKEV ...). Tento šlabikár je oficiálnou učebnicou financovanou a schválenou ministerstvom školstva. Bude pôsobiť a zapisovať sa do myslí a duše tisícov detí na Slovensku. Šlabikár je najdôležitejšia učebnica zo všetkých učebníc v rámci celého školstva."
Súhlasím. A vy?
