Koho? Najpoctivejšie a najúprimnejšie: „Neviem". Myslím, že tento pocit bezradnosti pri týchto prezidentských voľbách nie je medzi ľuďmi ojedinelý. Skôr naopak.
Takže skúsim tú dlhšiu. Ako učiteľovi mi nejde len o to, aby študenti dostali odo mňa „správnu odpoveď", ale aj o to, aby pochopili moje uvažovanie a spôsob ako som sa k odpovedi dopracoval. Spoločne s nimi nahlas uvažovať a krok po kroku sa blížiť k odpovedi, ktorá je zrozumiteľná a prijateľná.
Som presvedčený, že Slovensko by si zaslúžilo lepších kandidátov. Deviatym januárom sa však skončili všetky dohady a musíme si vyberať z toho, čo je.
Nesúhlasím s teóriou menšieho zla. Ako človek a kresťan si nikdy nesmiem a nechcem voliť zlo. Pravá sloboda neznamená vyberať si zlo (ani to menšie), ale dobro - menšie alebo radšej väčšie. Preto sa chcem zamerať na dobro, ktoré od prezidenta očakávam, a ktoré konkrétni kandidáti môžu priniesť. Samozrejme, nezatváram oči pred ich tienistými stránkami (kto z nás ich nemá?), ale zamerať sa chcem na dobro.
Od kandidáta na prezidenta očakávam solídny životný príbeh, zdravý rodinný život, konzervatívny prístup k hodnotám, schopnosti a skúsenosti vytvárajúce predpoklad na zvládnutie úradu prezidenta. A privítal by som, aby to bol človek s praktickou kresťanskou vierou a hodnotami.
Ja osobne vidím medzi kandidátmi troch, ktorí spĺňajú tieto kritéria aspoň čiastočne. Za žiadneho z nich by som nevložil ruku do ohňa. A u každého z nich mám aj závažné proti. U niektorých musím veľa prehĺtať či prižmurovať.
Volíme však prezidenta Slovenskej republiky. Nevolíme pápeža ani náhradného rodiča pre naše deti. Napriek tomu nás tento človek bude reprezentovať a významnou mierou prispievať k úrovni morálnych hodnôt v našej krajine. Podľa znenia našej Ústavy (a jej výkladu) je zároveň táto osoba kľúčovou pri zachovávaní mocenskej rovnováhy.
Takže mená. Poďme na to. Uvediem ich v abecednom poradí:
1. Ján Čarnogurský (70)
Oceňujem jeho skúsenosti, uznanie v zahraničí, jasnú kresťanskú hodnotovú orientáciu, dlhoročný konzistentný postoj, vizionársky pohľad a originálnosť názorov.
2. Pavol Hrušovský (61)
Má dlhoročné politické skúsenosti a preukázané predpoklady na najvyššie ústavné posty, svoje presvedčenie v prospech rodiny a tradičných hodnôt jednoznačne preukázal svojou prácou i hlasovaním v parlamente.
3. Radoslav Procházka (41)
Je zástupcom novej generácie politikov s veľmi jasnými a progresívnymi myšlienkami, uznávaný odborník na ústavné právo, hlási sa ku kresťanským hodnotám. Pri jeho zvolení je najväčšia nádej na zmenu skostnatených politických spôsobov.
Môžeme diskutovať aj o volebnej taktike. Kto má šancu postúpiť do druhého kola. Ako sa rozdelia hlasy voličov (v tomto prípade najmä kresťanských). Dajme si však pozor, aby sme to príliš neprekombinovali.
Máme zhruba dva mesiace. Pozorne sledujme kampaň, snažme sa získať informácie so zameraním na kvalitu a overiteľnosť. Používajme svoj rozum a svedomie. Nebojme sa mať pokoru, priznať si omyl, zmeniť názor. A nakoniec sa zodpovedne rozhodnime. 15. marca. A potom 29. marca. Ale to je už na iný blog.
PS: Teším sa na diskusiu, budem ju pozorne sledovať. Prosím, skúsme sa sústrediť viac na „Prečo áno" ako na „Prečo nie". Ďakujem.
