Ach to teplo..

Veď uznajte sami. Ráno vstanete, slnko je už dosť vysoko, a žiadne prekážky mu nezabránia v tom aby vám vyhriali posteľ natoľko, že radšej zvolíte cestu z nej než polihovanie. Kedže náš svelý byt má všetky okná na jednu stranu, slnko nám svieti do izbieb takmer celé dopoludnie. Následkom toho sa teplota v byte pohybuje okolo 26 stupnňov Celzia, čiže je takmer jedno či ste vonku alebo vnútri. Ja osobne nie som zástancom veľkých horúčav (radšej mrznúť než sa pariť ;) ), no tento rok sa teploty vyšplhali nad môj osobnostný znesiteľný teplomer. Takže mi neostáva nič, len piť minerálky či zmiernovať horúčavu studenými sprchami. No ani tento stav predsa nemôže trvať do nekonečna. Viem, že tieto zmeny teplôt sa nedejú náhodne, že je to príčinou globálneho otepľovania planéty atď. Možem za seba úprimne povedať že nemám bohvieaké ekologické cítenie, no uznajte sami čo zmôže jedinec s prehnanými ekologickými návykmi voči množstvu tovární, ktorých znečistenie niekoľkonásobne prevyšuje to vaše, resp. to, ktoré vyprodukujete. Takže tak či tak nič nezmôžete; jediné čo vám stane je dobrý pocit. Ak vôbec... Najhoršie je však to, že pokiaľ nie ste zástancom extrémnych horúčav a verejných kúpalísk, jediné čo vám zostáva je prečkať teplo doma. Potom sa možete na vlastné tepelné riziko vybrať vonku o nejakej tej 7-8-mej hodine. (Odporúčam sa obrniť dávkou tekutín a repelentu:) ). Pre chladnomilných jedincov tu mám jednu radu: Veľa vody, časté sprchy a hlavne železné nervy. Veď ono to raz prejde..;)