Z osobnej skúsenosti viem, že vôňa čerstvo kúpenej knihy je neskutočne lákavá (ja viem, že strašne smrdí, ale ten pocit, že je nová a vaša) , no v mojom vnútri zápasí s vôňou kníh z antikvariátu. Ja viem, že na prvý pohľad vyzerajú niektoré exempláre ako šalátové vydania, ale v tej chvíli si poviete, že tá kniha má niečo za sebou. Takéto knižky sú pre mňa ukážkou dokonalej recyklácie (alias čo nepotrebujem, to ponúknem ďalej). Okrem toho sú často finančne výhodnejšie než nové kusy, nehovoriac o tom, aké „skvosty“ môžete v antikvariátoch nájsť (najmä rôznu literatúru z čias minulých na povzbudenie ducha, poprípade presladené romantické výlevy J ). Napriek tomu majú istý ľudia odpor voči knihám „z druhej ruky“. A do istej miery ich chápem, asi je to vecou vkusu. V mojej osobnej zbierke sú knihy odvšadiaľ, tak nové ako aj použité, darované aj požičané (mnohé nenávratne) - a zbožňujem ich všetky. Dokonca aj tie, ktoré sú kupované pre výsostne študijné účely. Či ste teda vyznávačom kníhkupectiev alebo antikvariátov, či už kupujete knihy nové alebo „očítané“ pamätajte, že do kníh sa vždy oplatí investovať.
Kníhkupectvá vs. antikvariáty alebo čo je staré, to je dobré (?)
S príchodom vysokoškolských rokov a zabudnutých zoznamov povinného čítania začali aj moje kroky stále častejšie smerovať ku nákupom literatúry. Vysokoškolský systém bohužiaľ nedokáže obsiahnuť také množstvo kníh, aby kapacitou vystačoval potrebám všetkých študentov, a preto nie je na škodu siahnuť aj do svojej peňaženky a čo-to si pokúpiť. Otázkou je, kde svoje ťažko vydrankané (vydreté) rodičovské peniaze investovať.