... tak vyberám niečo z toho, čo klinovým písmom vo mne táto chvíľa vpísala :
Rozhovor! -Su pocity slová duše? -Pocity sú slová duše. -Su skutocné? -Sú skutocné. -Sú rebríkom k sebe? -Sú rebríkom k sebe.-Sú moje? -Sú moje. -Zrkadlia len ilúziu? -Zrkadlia ilúziu. -Ja som Pocit alebo pocit som Ja? -Ja som pocit. pocit som ja. -Som tvorca? Alebo tvorenÁ? -Som tvorca. Som tvorená. -Cítia anjely? -Neviem.
A pridávam zopír malých "klinčekov" a nezábudok a čakHaniek :-) Mám cit pre pocity. Pocta citom, ktoré cítia skutočnosť tam ukrytú.... City su citátom duše.srdca.mňa.boha. Kto narába citmi s citom? Pocity su značky na našej ceste.Stop. Daj prednosť. zákaz vjazdu. státie Keby sme mali všetko. Cítili by sme? Boh cíti prostredníctvom nás. Slzy sú zhmotnene city. Sú sadrovým odliatkom tváre duše v danej chvíly. Smútok sa netopí v slzách. Slzy nás zachraňujú od smútku. Poznám svoje pocity. Sú u mňa ako doma. Len neviem niekedy, prečo prišli.
Existuje kurz: „Prečítaj svoje pocity“?
toľko zo "služobnej cesty". Ak sa pozriete do môjho pasu, nájdete tam toľko pečiatok!
